Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
NEW YORK – Nikotín už nie je iba záležitosťou fajčiarov. V Spojených štátoch sa šíri kontroverzný trend, pri ktorom ľudia používajú nikotínové vrecúška v snahe zlepšiť si pamäť, koncentráciu a pracovný výkon. Niektorí dokonca tvrdia, že im pomáhajú myslieť rýchlejšie a efektívnejšie. Odborníci však upozorňujú, že za krátkodobým povzbudením sa môže skrývať nebezpečná závislosť. Dokáže teda nikotín skutočne zvýšiť inteligenciu?
Kedysi bol nikotín neodmysliteľne spojený s cigaretami a ich negatívnymi zdravotnými dôsledkami. Dnes sa však čoraz častejšie objavuje v úplne inom prostredí – medzi technologickými nadšencami, podnikateľmi a ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o takzvaný biohacking.
Ide o snahu zlepšovať fungovanie ľudského tela a mozgu pomocou rôznych postupov, technológií či látok.
Niektorí priaznivci tohto trendu začali experimentovať s nízkymi dávkami nikotínu. Namiesto klasických cigariet uprednostňujú nikotínové vrecúška, ktoré sa vkladajú pod hornú peru.
Tvrdia, že im pomáhajú lepšie sa sústrediť, zvládať náročné pracovné úlohy a udržiavať pozornosť počas dlhých hodín.
Nikotín namiesto kávy?
Jednou zo známych tvárí propagujúcich biohacking je americký podnikateľ Dave Asprey, ktorý otvorene hovorí o experimentovaní s rôznymi metódami na zlepšenie mentálneho výkonu.
Aj nikotín sa podľa priaznivcov tohto prístupu môže stať nástrojom na zvýšenie produktivity.
Ich argumentom je, že samotný nikotín nie je totožný s cigaretovým dymom. Práve pri spaľovaní tabaku totiž vzniká množstvo toxických a rakovinotvorných látok.
To však neznamená, že nikotín používaný samostatne je neškodný.
Odborníci upozorňujú, že ide o silne návykovú látku, ktorá ovplyvňuje nervový systém, srdcovú frekvenciu aj krvný tlak.
Vedci skúmali jeho účinky na pamäť
Nikotín pôsobí na receptory v mozgu, ktoré za normálnych okolností reagujú na neurotransmiter acetylcholín. Ten zohráva dôležitú úlohu pri učení, pamäti a pozornosti.
Nikotín zároveň ovplyvňuje uvoľňovanie dopamínu, ktorý súvisí s motiváciou a pocitom odmeny.
Niektoré vedecké štúdie skutočne naznačujú, že nikotín môže krátkodobo zlepšiť určité aspekty pozornosti, reakčného času alebo pracovnej pamäti.
Metaanalýza 41 kontrolovaných experimentov napríklad zaznamenala mierne pozitívne účinky pri viacerých úlohách zameraných na pozornosť a pamäť.
Výsledky výskumu však nie sú jednoznačné. Systematický prehľad 32 štúdií z roku 2020 dospel k záveru, že účinky nikotínu na kognitívny výkon nie sú konzistentné.
Krátkodobé zlepšenie koncentrácie navyše neznamená zvýšenie inteligencie ani dôkaz, že človek dokáže vďaka nikotínu dlhodobo podávať lepší pracovný výkon.
Najväčším rizikom je závislosť
Lekári upozorňujú, že práve schopnosť nikotínu ovplyvňovať dopamínový systém predstavuje jeden z hlavných dôvodov jeho návykovosti.
Pri opakovanom používaní si mozog na látku postupne zvyká. Keď ju človek nedostane, môžu sa objaviť podráždenosť, nepokoj, zhoršená koncentrácia či silná chuť na ďalšiu dávku.
Vzniká tak paradoxná situácia. Človek môže mať pocit, že mu nikotín pomáha lepšie myslieť, hoci v skutočnosti iba dočasne zmierňuje príznaky abstinencie.
Americká pľúcna asociácia preto varuje pred prezentovaním nikotínu ako neškodnej pomôcky na zlepšenie výkonnosti.
Odborníci tiež pripomínajú, že hoci nikotínové vrecúška neprodukujú cigaretový dym, stále obsahujú návykovú látku a ich dlhodobé zdravotné dôsledky nie sú úplne preskúmané.
Zázračný pomocník alebo nebezpečný experiment?
Popularita nikotínu medzi priaznivcami biohackingu ukazuje, ako ďaleko sú niektorí ľudia ochotní zájsť v snahe zvýšiť svoju produktivitu.
Vedecké dôkazy však zatiaľ neposkytujú dostatočný základ na odporúčanie nikotínu zdravým nefajčiarom ako prostriedku na zlepšenie myslenia.
Odborníci preto zdôrazňujú, že prípadné krátkodobé účinky na pozornosť treba posudzovať v kontexte rizika vzniku závislosti.
Nikotín tak možno dokáže na určitý čas povzbudiť mozog, no rozhodne z človeka automaticky neurobí génia.
