Hrôza v Európe: Putin osobne nariadil útoky! Británia sa už pripravuje

Ruský prezident Vladimir Putin mal osobne nariadiť rozsiahlejšiu sabotážnu kampaň namierenú proti európskym členským štátom NATO. Vyplýva to z informácií amerických spravodajských služieb, s ktorými boli oboznámení viacerí európski predstavitelia. Jedným z prvých útokov novej vlny tajných operácií mal byť augustový pokus o zničenie ukrajinského nákladného lietadla na nemeckom letisku Lipsko/Halle. Západní vyšetrovatelia podozrievajú ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala pri príprave operácie využívať sieť spolupracovníkov vo viacerých krajinách. V čase rastúceho napätia prijíma nové bezpečnostné opatrenia aj Veľká Británia, kde vláda vyzýva obyvateľov na zvýšenie pripravenosti.

Podrobnosti o údajnej ruskej kampani priniesol 21. októbra americký denník The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na spravodajské zistenia a rozhovory s európskymi predstaviteľmi. Podľa jeho zdrojov sa Moskva snaží prostredníctvom sabotáží oslabiť podporu Ukrajiny, zastrašiť európske vlády a vyvolať neistotu medzi spojencami. Cieľom pritom nemusia byť iba vojenské zariadenia, ale aj podniky, dopravná infraštruktúra či komunikačné siete. Americké spravodajské služby pripisujú rozhodnutie zintenzívniť operácie priamo Putinovi, samotný rozkaz však nebol verejne predložený. Rusko účasť na sabotážach odmieta.

Drony s výbušninami mierili na ukrajinské lietadlo

V noci zo 4. na 5. augusta 2026 sa na letisku Lipsko/Halle vo východnom Nemecku odohral incident, ktorý mohol mať podľa vyšetrovateľov katastrofálne následky. Útočníci sa pokúsili zasiahnuť nákladné lietadlo Antonov využívané na prepravu pomoci Ukrajine pomocou dronov vybavených výbušninami. Jeden z dronov sa dostal do bezprostrednej blízkosti lietadla, jeho nálož však nevybuchla. Ďalšie zariadenia boli podľa neskorších zistení objavené alebo identifikované v okolí letiska. Nemecké bezpečnostné orgány následne začali vyšetrovanie pre podozrenie zo závažného útoku na civilnú leteckú infraštruktúru.

Podľa investigatívnych zistení nemeckých verejnoprávnych médií NDR a WDR, ktoré zverejnila Tagesschau, bola pri letisku objavená bezpilotná technika vybavená výbušninami Semtex a PETN. V blízkosti sa nachádzali nákladné lietadlá ukrajinskej spoločnosti Antonov Airlines. Vyšetrovatelia preverovali aj poškodenie jedného zo strojov a okolnosti pohybu podozrivých osôb v oblasti. Prípad od začiatku vyvolával obavy, pretože prípadný výbuch v blízkosti natankovaného lietadla mohol spôsobiť požiar a ohroziť ľudí na letisku.

Nemecké úrady začiatkom septembra verejne obvinili Rusko zo zodpovednosti za pokus o sabotáž. Podľa bezpečnostných informácií sa na príprave operácie mali podieľať ruskí a bieloruskí operatívci, pričom najmenej jeden z podozrivých bol spájaný s vojenskou rozviedkou GRU. Vyšetrovatelia sa zamerali aj na možné prepojenia s ďalšími sabotážnymi prípadmi v Európe. Moskva obvinenia odmietla a ruský prezident spochybnil dôkazy, ktoré nemecké úrady uviedli. Vyšetrovanie preto treba odlišovať od právoplatného súdneho rozhodnutia o vine konkrétnych osôb.

Z Moskvy malo prísť znepokojujúce varovanie

Po neúspešnom útoku v Lipsku malo podľa amerického denníka prísť do Berlína varovanie, ktoré vyvolalo medzi nemeckými predstaviteľmi vážne obavy. Človek napojený na Kremeľ, ktorý slúžil ako neoficiálny komunikačný kanál medzi Ruskom a Nemeckom, mal svojmu nemeckému kontaktu oznámiť, že Lipsko nebude posledným cieľom. Informáciu sprostredkovali predstavitelia oboznámení s obsahom komunikácie. Nešlo teda o verejnú hrozbu ruského prezidenta ani o oficiálne vyhlásenie Moskvy, ale o tvrdenie založené na spravodajských zdrojoch.

Americké služby podľa zverejnených informácií dospeli k záveru, že Putin sa rozhodol zvýšiť tlak na európskych spojencov Ukrajiny. Kremeľ mal byť nespokojný s tým, že vojenské operácie neprinášajú očakávané výsledky a rokovania s Washingtonom neviedli k ústupkom, ktoré Moskva požadovala. Sabotážne útoky by v takom prípade predstavovali spôsob, ako zasiahnuť európske štáty bez otvoreného vyhlásenia vojny. Západné bezpečnostné služby tento spôsob pôsobenia označujú za hybridnú vojnu alebo operácie v takzvanej sivej zóne.

O vážnosti situácie podľa zdrojov denníka svedčí aj augustová cesta riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby CIA Johna Ratcliffa do Moskvy. Mal sa tam pokúsiť obnoviť rokovania a zároveň varovať ruské vedenie pred ďalšími útokmi na európskych spojencov. Po návrate údajne informoval predstaviteľov európskych spravodajských služieb a vybraných politických lídrov o rastúcej hrozbe sabotáží. CIA sa k týmto informáciám verejne nevyjadrila. Prípadný útok s veľkým počtom obetí by podľa západných predstaviteľov mohol vyvolať aj diskusiu o uplatnení článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Británia varuje pred útokmi na civilnú infraštruktúru

Zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu berie vážne aj Veľká Británia. Minister obrany Wes Streeting upozornil, že krajina musí byť pripravená na útoky, ktoré nemusia mať podobu klasickej vojenskej invázie. Nebezpečenstvo podľa neho predstavujú aj operácie namierené proti elektrickým sieťam, komunikačným systémom, dopravnej infraštruktúre a ďalším službám nevyhnutným pre každodenný život. Takéto útoky by mohli spôsobiť rozsiahle hospodárske škody a vážne narušiť fungovanie spoločnosti. Londýn preto zdôrazňuje potrebu posilniť nielen ozbrojené sily, ale aj odolnosť civilného obyvateľstva.

Streeting podľa britského denníka The Guardian vyhlásil, že označenia ako hybridná vojna či hrozby v sivej zóne dostatočne nevystihujú nebezpečenstvo, ktorému Británia čelí. Uprednostňuje výraz „štátom podporovaný terorizmus“, pretože podľa neho lepšie opisuje možné útoky nepriateľských štátov na bežnú infraštruktúru. Zdôraznil pritom, že nejde o čisto hypotetické riziká, ale o hrozby, na ktoré musí krajina reagovať. Minister zároveň upozorňuje, že rastúce vojenské kapacity nepriateľských štátov môžu do roku 2030 vytvoriť podmienky na širší konflikt.

V nedeľu 25. októbra Streeting varoval, že Británia má približne tisíc dní na to, aby spolu so spojencami výrazne posilnila svoju obranyschopnosť. „Aby sme zabránili najhoršiemu, musíme sa na to pripraviť,“ vyhlásil minister. Podľa neho musí byť krajina schopná odradiť potenciálnych protivníkov a v prípade potreby sa aj účinne brániť. Jeho slová však neznamenajú, že britská vláda má potvrdené informácie o ruskom útoku v konkrétnom termíne. Ide o varovanie pred možným vývojom bezpečnostnej situácie a o výzvu na urýchlenie obranných príprav. <Cite ref="turn440236news7"/>

Obyvatelia si majú pripraviť zásoby na tri dni

Britská vláda vo štvrtok 22. októbra spustila celoštátnu informačnú kampaň Be Ready, teda Buďte pripravení. Jej cieľom je zvýšiť schopnosť domácností zvládnuť mimoriadne situácie, pri ktorých by mohlo dôjsť k výpadkom elektriny, vody, mobilných sietí alebo internetu. Obyvateľom odporúča mať doma zásoby trvanlivých potravín a pitnej vody približne na 72 hodín. Súčasťou odporúčanej výbavy sú aj baterky, náhradné batérie, lekárnička, prenosné rádio a základné hygienické potreby. Takéto zásoby by mali domácnostiam pomôcť prekonať prvé dni krízy bez okamžitej pomoci záchranných služieb.

Podľa oficiálneho oznámenia britskej vlády je kampaň určená na široké spektrum mimoriadnych udalostí vrátane extrémneho počasia a rozsiahlych výpadkov základných služieb. Nejde teda o oznámenie bezprostredne hroziaceho ruského útoku, ale o súčasť dlhodobej stratégie zvyšovania odolnosti spoločnosti. Minister pre bezpečnosť Dan Jarvis zdôraznil, že jednoduché preventívne kroky môžu znížiť tlak na záchranné zložky a umožniť im sústrediť sa na najohrozenejších ľudí. Vláda zároveň pripomína, že podobné odporúčania už poskytujú svojim občanom aj ďalšie európske krajiny.

Kampaň nadväzuje na odporúčania, ktoré britské úrady zverejňujú už od roku 2024. Novinkou je najmä rozsiahlejšia komunikácia smerom k verejnosti a snaha zapojiť do nej školy, charitatívne organizácie, podniky aj miestne komunity. Vláda plánuje počas nasledujúcich mesiacov využívať rozhlasové a internetové kampane, aby sa informácie dostali aj k zraniteľným skupinám obyvateľstva. Osobitná pozornosť sa venuje rodinám s malými deťmi, seniorom a ľuďom, ktorí môžu byť pri výpadku služieb odkázaní na pomoc druhých.

Sabotérom podmorských káblov hrozia prísnejšie tresty

Británia zároveň pripravuje sprísnenie ochrany kritickej podmorskej infraštruktúry. Vláda 22. októbra predstavila návrhy nových pravidiel, ktoré majú reagovať na rastúce riziko sabotáží, špionáže a úmyselného poškodzovania káblov či potrubí. Podmorské optické káble zabezpečujú približne 99 percent medzinárodných dátových prenosov Spojeného kráľovstva. Ich narušenie by mohlo ovplyvniť bankové služby, internetové spojenie, podnikanie aj fungovanie štátnych inštitúcií. Podmorské plynovody sú zároveň dôležitou súčasťou energetického zásobovania krajiny.

Podľa britského ministerstva pre digitálne technológie by za úmyselné poškodenie kritických podmorských vedení mohli v budúcnosti hroziť tresty odňatia slobody až do 14 rokov. Návrhy počítajú aj s neobmedzenými finančnými sankciami a prísnejšími bezpečnostnými povinnosťami pre prevádzkovateľov telekomunikačných káblov. Vláda by zároveň získala nové právomoci nariadiť ochranné opatrenia v prípadoch ohrozenia národnej bezpečnosti. Legislatíva zatiaľ nie je schválená a jej návrhy sú predmetom verejnej konzultácie.

Britské úrady upozorňujú, že podmorská infraštruktúra sa stáva čoraz citlivejším bezpečnostným problémom. V apríli tohto roka britské ozbrojené sily informovali o odhalení tajnej ruskej ponorkovej operácie v blízkosti dôležitých podmorských zariadení v britských vodách a ich okolí. Londýn preto považuje ochranu káblov a potrubí za súčasť národnej bezpečnosti. Minister pre telekomunikácie Ian Murray zdôraznil, že existujúce zákony pochádzajú ešte z 19. storočia a nezodpovedajú dnešným hrozbám. Nové pravidlá majú podľa vlády zlepšiť prevenciu aj reakciu na prípadné útoky.

Európa čelí ďalším podozrivým sabotážam

Pokus o útok na letisku Lipsko/Halle zapadá podľa západných bezpečnostných predstaviteľov do širšieho obrazu podozrivých incidentov v Európe. V posledných mesiacoch sa vyšetrovali podpaľačské útoky na podniky zapojené do výroby dronov, poškodzovanie komunikačných zariadení aj ďalšie prípady možných sabotáží. Viaceré európske vlády ich spájajú s ruskými tajnými službami, hoci miera dôkazov sa pri jednotlivých prípadoch líši. Nie všetky podozrenia boli potvrdené súdom a pri niektorých vyšetrovania stále pokračujú.

Americkí spravodajskí predstavitelia sa domnievajú, že za časťou operácií stojí špeciálna zložka ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorá sa zameriava na tajné operácie v zahraničí. Podľa zistení amerického denníka ju vedie generálplukovník Andrej Averianov, ktorého meno sa už v minulosti objavovalo v súvislosti s podozrivými operáciami ruských tajných služieb. Vyšetrovatelia zároveň preverujú siete spolupracovníkov, ktoré mali zabezpečovať prepravu výbušnín, dronov a ďalšieho vybavenia do európskych krajín. Srbsko malo podľa týchto informácií slúžiť ako jeden z logistických uzlov a tamojšie úrady zadržali sedem podozrivých osôb.

Západné vlády sa obávajú, že cieľom takýchto operácií je oslabiť podporu Ukrajiny a zároveň vyvolávať neistotu v európskych spoločnostiach. Sabotáže môžu mať vážne následky aj bez priameho vojenského útoku, pretože poškodenie dopravnej alebo energetickej infraštruktúry môže zasiahnuť veľké množstvo civilistov. Európske štáty preto posilňujú spoluprácu bezpečnostných služieb, ochranu strategických objektov aj pripravenosť na mimoriadne situácie. Rusko obvinenia zo zodpovednosti za sabotážnu kampaň odmieta a žiada predloženie dôkazov.

Najnovšie spravodajské zistenia tak poukazujú na rastúce riziko konfliktu, ktorý sa nemusí odohrávať iba na tradičnom bojisku. Útoky na lietadlá, energetické zariadenia alebo komunikačné siete môžu mať vážne dôsledky pre celé štáty a v krajnom prípade vyvolať aj vojenskú reakciu NATO. Británia preto upozorňuje, že obrana krajiny už nie je iba úlohou armády, ale vyžaduje si aj odolnú infraštruktúru a pripravenosť obyvateľov. Zatiaľ však neexistuje verejne potvrdená informácia, že by sa Rusko chystalo v najbližších dňoch vojensky zaútočiť na britské územie.