NEW YORK – Osemročný Johnny bol neverbálny a jeho rodičia sa už zmierovali s predstavou, že možno nikdy nebude hovoriť. Potom mu lekári nasadili leucovorín, liek obsahujúci formu folátu. Jeho mama tvrdí, že už po niekoľkých dňoch začala pozorovať zmeny a neskôr prišli aj prvé slová. Príbeh americkej rodiny vzbudil pozornosť aj v súvislosti s výskumom možného využitia leucovorínu u niektorých detí s autizmom. Odborníci však upozorňujú, že nejde o univerzálnu liečbu autizmu a vedecké dôkazy zostávajú obmedzené.
Keď sa Johnny narodil, spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že jeho vývoj bude výrazne odlišný. Postupne však jeho rodičia začali pozorovať zmeny.
Jeho mama Jessica Lindsleyová si všimla, že prestal reagovať na svoje meno, vyhýbal sa očnému kontaktu a začal strácať schopnosti, ktoré už predtým získal. Chlapcovi neskôr diagnostikovali autizmus. Zostal neverbálny a jeho rodina skúšala rôzne možnosti, ktoré by mu mohli pomôcť komunikovať. Roky však neprinášali zásadný posun. Situácia sa podľa jeho mamy začala meniť až po tom, čo sa rodina dozvedela o leucovoríne.
Čo je leucovorín?
Leucovorín, známy aj ako kyselina folínová, je forma folátu, teda vitamínu B9. V medicíne nejde o novinku a používa sa už desaťročia, napríklad pri niektorých typoch liečby rakoviny či na zmiernenie toxických účinkov určitých liekov.
V posledných rokoch však vedci skúmajú jeho možné využitie aj u niektorých detí s neurologickými a vývinovými problémami.
Pozornosť sa sústreďuje najmä na cerebrálny folátový deficit. Pri tomto stave má mozog problém získať dostatočné množstvo folátu, hoci jeho hladina v krvi môže byť normálna.
U niektorých ľudí môžu byť problémom protilátky, ktoré narúšajú fungovanie folátového receptora alfa. Práve ten zohráva úlohu pri transporte folátu do mozgu.
Johnnyho rodičia sa rozhodli zistiť, či by podobný problém nemohol mať aj ich syn.
Prvé zmeny vraj prišli už po niekoľkých dňoch
Po vyšetreniach začal Johnny užívať leucovorín. Jeho mama tvrdí, že prvé zmeny spozorovala veľmi rýchlo. Chlapec bol podľa nej pozornejší a viac vnímal ľudí vo svojom okolí. Potom prišlo niečo, na čo rodina čakala celé roky.
Johnny začal používať slová. Jeho prvým výraznejším slovom bolo podľa mamy „mama“. Postupne začal svoju slovnú zásobu rozširovať a komunikovať spôsobom, aký dovtedy rodina nezažila. Jessica tvrdí, že zmena bola natoľko výrazná, že mala pocit, akoby sa k nim ich syn začal vracať. „Máme svoje dieťa späť,“ opísala svoje pocity.
Začal pomenúvať veci okolo seba
Pokrok sa podľa rodiny nezastavil pri niekoľkých slovách. Johnny začal pomenúvať predmety, vyjadrovať svoje potreby a viac reagovať na ľudí okolo seba. Jeho mama tvrdí, že dnes dokáže používať stovky slov. Pre rodinu, ktorá roky nevedela, či ich syn niekedy prehovorí, išlo o obrovskú zmenu.
Jessica však zároveň zdôrazňuje, že jej syn má naďalej autizmus. Leucovorín ho z autizmu „nevyliečil“.
Podľa nej mu však výrazne pomohol v oblasti komunikácie a umožnil mu lepšie prejaviť schopnosti, ktoré predtým nedokázal ukázať.
Vedci skúmajú, komu by mohol pomôcť
Prípad Johnnyho nie je jediným dôvodom, prečo sa o leucovorín začali zaujímať výskumníci.
Menšie klinické štúdie v minulosti naznačili, že vysoké dávky kyseliny folínovej by mohli u niektorých detí s poruchou autistického spektra zlepšiť verbálnu komunikáciu.
Zvlášť výrazný efekt sa v niektorých výskumoch objavil u detí s protilátkami proti folátovému receptoru alfa.
Výsledky však zatiaľ nestačia na záver, že leucovorín funguje pri autizme všeobecne. Nie každé dieťa s autizmom má problém s transportom folátu a nie každé na liečbu reaguje rovnakým spôsobom.
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v marci 2026 schválil rozšírené použitie leucovorínu pri cerebrálnom folátovom deficite spôsobenom potvrdeným variantom génu FOLR1. Ide však o vzácne genetické ochorenie a schválenie neznamená, že sa liek stal univerzálnou terapiou autizmu.
FDA zároveň pri širšej skupine pacientov s autistickými prejavmi a protilátkami proti folátovému receptoru upozorňuje, že dostupné údaje majú svoje limity a na posúdenie bezpečnosti a účinnosti sú potrebné ďalšie štúdie.
Rodičia by liek nemali skúšať na vlastnú päsť
Johnnyho príbeh môže pre rodiny detí s podobnými problémami pôsobiť nádejne, odborníci však varujú pred samoliečbou.
Leucovorín je liek a jeho užívanie, dávkovanie aj vhodnosť pre konkrétneho pacienta by mal posúdiť lekár. Ani dramatická zmena u jedného dieťaťa totiž nedokazuje, že rovnaký výsledok nastane u ďalších.
Pre Johnnyho rodinu však znamenala liečba zásadný zlom. Jeho mama dnes dúfa najmä v to, že ďalší výskum pomôže presnejšie určiť, ktorá skupina detí môže z leucovorínu skutočne profitovať.
Po rokoch, keď nevedela, či niekedy začuje hlas svojho syna, má však jasno v tom, čo táto zmena znamenala pre ich rodinu. „Počuť ho hovoriť je jednoducho neuveriteľné,“ uviedla.
