NEW HAVEN – Dnešní rodičia by pri pohľade na jej obsah zrejme neverili vlastným očiam. V Spojených štátoch si mohli deti začiatkom 50. rokov rozbaliť pod vianočným stromčekom vlastné atómové laboratórium. Nebola to pritom iba napodobenina. Súprava obsahovala skutočnú uránovú rudu aj zdroje ionizujúceho žiarenia. Bizarná hračka sa predávala iba krátko, no dnes je z nej vyhľadávaná zberateľská rarita.
Atómové laboratórium pre deti
Gilbert U-238 Atomic Energy Lab sa dostal na americký trh v roku 1950. Za nezvyčajnou hračkou stál Alfred Carlton Gilbert, americký vynálezca, podnikateľ a výrobca hračiek.
Gilbert veril, že deti možno prostredníctvom hier priviesť k vede a technike. Jeho atómové laboratórium preto nebolo zamýšľané ako žart či lacná atrakcia, ale ako skutočná vzdelávacia pomôcka.
Deti sa prostredníctvom nej mali zoznámiť s jadrovou fyzikou, rádioaktivitou a chemickými reakciami.
Z dnešného pohľadu je však najpozoruhodnejšie to, čo výrobca vložil priamo do škatule.
Vnútri boli štyri druhy uránovej rudy
Podľa Museum of Radiation and Radioactivity obsahovala súprava štyri druhy uránovej rudy. Súčasťou boli aj zdroje alfa, beta a gama žiarenia.
Malý vedec dostal dokonca vlastný Geigerov-Müllerov počítač na meranie ionizujúceho žiarenia.
Výbavu dopĺňal elektroskop, spinthariskop umožňujúci pozorovať záblesky vyvolané rádioaktívnym rozpadom a Wilsonova hmlová komora, v ktorej bolo možné sledovať stopy nabitých častíc.
A tým sa zoznam nekončil.
Súčasťou balenia bola príručka s experimentmi, kniha americkej vlády o vyhľadávaní uránu a dokonca komiks s názvom Learn How Dagwood Splits the Atom.
Deti tak výrobca nabádal nielen k experimentovaniu s rádioaktivitou, ale mohli sa naučiť aj to, ako hľadať uránovú rudu.
Výrobca tvrdil, že je úplne bezpečná
Dnes znie predstava rádioaktívnych materiálov v detskej izbe šokujúco. Začiatkom 50. rokov však bola verejnosť fascinovaná možnosťami jadrovej energie a pohľad na rádioaktivitu bol výrazne odlišný.
Výrobca navyše zákazníkov ubezpečoval, že materiály v súprave sú bezpečné.
Návod však zároveň obsahoval upozornenie, aby deti neotvárali nádoby s niektorými vzorkami rudy. Mohli sa totiž drobiť a rádioaktívny materiál by sa rozptýlil po laboratóriu.
Aj preto je dnes Gilbertovo laboratórium často označované za jednu z najnebezpečnejších detských hračiek v histórii.
Skutočné riziko však bolo zrejme menšie, než táto prezývka naznačuje. Pokiaľ rádioaktívne materiály zostali v určených nádobách a používateľ dodržiaval návod, dávka žiarenia bola podľa neskorších odborných hodnotení veľmi nízka.
Väčším problémom by bolo poškodenie či otvorenie nádob a následná kontaminácia rádioaktívnym materiálom.
Stála takmer 50 dolárov
Atómové laboratórium malo ešte jeden problém – cenu.
V roku 1950 stálo 49,50 dolára. Na detskú hračku to bola v tom čase mimoriadne vysoká suma a výrobok si mohlo dovoliť len málo rodín.
Samotný Gilbert neskôr vysvetľoval, že súprava bola taká drahá a komplikovaná, že ju dokázali naplno využiť iba chlapci s pomerne rozsiahlymi vedomosťami.
Firma navyše údajne prerábala na každom predanom kuse.
Experiment preto nemal dlhé trvanie. Gilbert U-238 Atomic Energy Lab bol v ponuke prakticky iba v rokoch 1950 a 1951 a predalo sa menej než 5 000 exemplárov.
Dnes zaň zberatelia platia tisíce
To, čo bolo pred viac ako 70 rokmi komerčným neúspechom, sa medzičasom zmenilo na zberateľský poklad.
Kompletných súprav sa zachovalo málo a ešte vzácnejšie sú exempláre, ktoré obsahujú pôvodné prístroje, dokumentáciu aj všetky vzorky.
Museum of Radiation and Radioactivity uvádza, že kompletná súprava dnes môže stáť viac než stonásobok svojej pôvodnej ceny.
Z pôvodných 49,50 dolára sa tak môže dostať na tisíce dolárov.
Práve kombinácia krátkej výroby, malého počtu predaných kusov a dnes nepredstaviteľného obsahu urobila z Gilbertovho atómového laboratória jednu z najvyhľadávanejších kuriozít americkej hračkárskej histórie.
Nebola jedinou rádioaktívnou hračkou
Gilbertovo laboratórium pritom nebolo prvou detskou súpravou obsahujúcou rádioaktívny materiál.
Museum of Radiation and Radioactivity uvádza, že už približne od roku 1947 predávala spoločnosť Porter Chemical Company svoje súpravy Chemcraft obsahujúce uránovú rudu a spinthariskop. Firma na používanie uránovej rudy dokonca potrebovala licenciu americkej Komisie pre atómovú energiu.
Gilbert však vytvoril zďaleka najprepracovanejšiu detskú atómovú súpravu svojej éry.
Jeho neúspešná hračka sa tak stala zvláštnym symbolom obdobia, keď bola spoločnosť nadšená z nástupu atómového veku a hranica medzi vedeckým experimentom a detskou zábavou vyzerala úplne inak než dnes.
