MEYRIN - Za jeden gram najdrahšej látky na Zemi zaplatíte neuveriteľných 62 biliónov dolárov (56 biliónov eur). Vyrobiť takéto množstvo pritom trvá sto miliárd rokov. Reč nie je o diamantoch, šafrane či iných vzácnostiach, ale o niečom, čo si možno pamätajú fanúšikovia filmu Anjeli a démoni.
Väčšina ľudí si myslí, že diamanty alebo zlato sú najdrahšie látky na svete, no nie je to tak. Každý, kto niekedy videl program o varení, by tiež mohol predpokladať, že je to šafran, no ani toto nie je najdrahšia látka na svete. Ak ste niekedy videli film z roku 2009 Anjeli a démoni založený na románe Dana Browna, možno ste na ňu narazili bez toho, aby ste si to uvedomovali. Najdrahšia látka na svete je totiž niečo, čo sa nazýva antihmota, ktorá je takmer rovnaká ako normálna hmota okrem skutočnosti, že má opačný elektrický náboj.
V spomínanom filme bolo zobrazené, že ak príde do kontaktu s čímkoľvek, čo je z hmoty, teda skoro so všetkým, všetko vybuchne. Zatiaľ čo bežná hmota je stále najbežnejšou vecou na Zemi, antihmota je prekvapivo vzácna. Už v roku 1999 vedci z NASA predpovedali, že výroba jedného gramu antivodíka alebo antihmoty bude stáť vyše 60 biliónov dolárov. Hoci je to astronomicky drahé, je to tiež pozoruhodne užitočná, hoci veľmi nestabilná látka.
Ak antihmotu využijete spôsobom, ktorý nie je príliš nebezpečný, poslúži ako neuveriteľný zdroj energie. Niektorí dokonca veria, že by mohla poháňať medzigalaktické vesmírne lety. Zatiaľ sa však jej malé množstvá používajú v skeneroch pozitrónovej emisnej tomografie (PET), čo je forma lekárskeho zobrazovania, ktorú lekári používajú na sledovanie určitých funkcií, ako je prietok krvi. Astronomickú cenu vysvetľuje najmä fakt, že antihmota sa dá vyrobiť iba pomocou veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) v CERN-e.
Podľa Science To Go stojí prevádzka zariadenia približne jednu miliardu dolárov (cca 919 000 000 eur) ročne, pričom samotné náklady na elektrinu dosahujú 23,5 milióna dolárov (21,6 milióna eur) ročne. Aby vytvorili antihmotu, musí dôjsť k zrážke častíc pomocou dosiahnutia rýchlosti 99,99 percenta rýchlosti svetla. To vyžaduje dostatok elektriny na napájanie veľkého mesta, čo vysvetľuje ohromujúce účty za elektrinu v CERN-e. A vytvorenie celého gramu trvá asi sto miliárd rokov.
