TEL AVIV - Hormón ghrelín sa uvoľňuje hlavne v žalúdku. Najnovšia štúdia ukázala, že kožné bunky produkujú tiež hormón hladu, keď sú vystavené slnku. S neuveriteľnými následkami, aspoň teda pre mužov. Slnečné svetlo totiž stimuluje chuť do jedla práve u nich.
Podľa vedcov je za to zodpovedný hormón, ktorý sa uvoľňuje v tukovom tkanive kože. U žien bráni tejto distribúcii pohlavný hormón estrogén, uvádza sa v časopise Nature Metabolism. Na prvý pohľad to znie ako najprirodzenejší proces na svete - sme hladní, niečo zjeme, sme sýti. Otázka, ako presne hlad v tele vzniká, však zatiaľ nie je vedecky dostatočne zodpovedaná. Je jasné, že základné fyziologické procesy ďaleko presahujú prázdny žalúdok. Riadiace centrum hladu a sýtosti je skôr v mozgu, presnejšie v hypotalame, ktorý uvoľňuje zodpovedajúce hormóny.
V žalúdku a tukovom tkanive sa produkujú rôzne hormóny hladu a sýtosti a na to, aký hlad niekto cíti, majú okrem inéoho vplyv aj genetické faktory. Nechýbajú ani stravovacie návyky, veľkosť porcií či chuť jedla a teraz, aspoň pre mužské pohlavie, aj slnečné žiarenie.
Ženy bez zvýšenej chuti do jedla
Analýzou epidemiologických údajov od približne 3000 ľudí v Izraeli počas trojročného obdobia tím vedený Carmitom Levym z Tel Avivskej univerzity zistil významnú koreláciu medzi pohlavím a ročným obdobím: Muži jedli viac v lete, keď je slnečné žiarenie najvyššie. Konkrétne od marca do septembra skonzumovali denne v priemere o 300 kilokalórií viac ako v zimných mesiacoch. Na druhej strane u žien zostal príjem kalórií v priebehu roka takmer rovnaký.
Vedci potvrdili súvislosť, ktorú našli pri pokusoch s dobrovoľníkmi, ktorí boli na slnku. Muži pociťovali po pobyte na slnku výrazne väčší hlad, zatiaľ čo ženy nehlásili zvýšenú chuť do jedla. Analýza vzoriek krvi tiež ukázala, že muži mali viac zmien v bielkovinách spojených s metabolizmom tukov. Navyše v nich boli zvýšené hladiny takzvaného hormónu hladu ghrelínu.
Následné štúdie na myšiach nielen podporili tieto údaje, ale tiež odhalili nový mechanizmus, ktorý by mohol vysvetliť tento účinok. Napríklad desať týždňov denného UV-B žiarenia znamenalo, že samce hlodavcov jedli viac a boli tiež viac motivovaní hľadať si potravu. U zvierat bolo zistené zvýšenie ghrelínu. Normálne sa tento hormón produkuje hlavne v žalúdku, a to aj u ľudí. Ako však vedci pozorovali, u samcov myší vystavenie svetlu stimulovalo uvoľňovanie ghrelínu v tukových bunkách (adipocytoch) kože. Tento účinok bol oslabený u samíc myší, pretože pohlavný hormón estrogén bráni uvoľňovaniu ghrelínu v adipocytoch. V inom testovacom usporiadaní sa tiež ukázalo, že vzorky mužskej ľudskej kože majú zvýšenú expresiu ghrelínu po piatich dňoch UV-B ožarovania.
Grelín je len jeden z faktorov
Ako píšu autori štúdie, ghrelín je len jedným z niekoľkých faktorov, ktoré zohrávajú úlohu v interakcii medzi slnečným žiarením a hladom. Sú potrebné ďalšie výskumy. Napriek tomu ich práca naznačuje, že stimulácia produkcie ghrelínu môže pomôcť pri zlej chuti do jedla. Napríklad pacienti, ktorí musia podstúpiť chemoterapiu, by mohli profitovať z doplnkovej svetelnej terapie.
"Rôzne tukové zásoby uvoľňujú rôzne hormóny a iné látky, ktoré sú schopné regulovať stravovacie návyky, ale oveľa menej sa vie o metabolických účinkoch tukového tkaniva kože," vysvetľujú v v komentári k štúdii dvaja španielski odborníci na výživu Carlos Dieguez a Ruben Nogueiras. Budúci výskum by mal skúmať aj vplyv faktorov, ako je vek alebo etnická príslušnosť.
