NASHVILLE - Každoročná zmena zimného času na letný sa už blíži. O jej prínosoch pre ekonomiku, ale aj komplikáciách, ktoré ľuďom spôsobuje, sa už dlhé roky vedú rôzne polemiky. O rizikách spojených s týmto javom najnovšie prehovorila profesorka neurológie a pediatrie Beth Ann Malowá z Vanderbiltovej univerzity v americkom Nashville, ktorá je zástankyňou prijatia celoročného štandardného času.
Názory na zmenu času sa rôznia. Niektorým ľuďom vyhovuje, pretože v lete je tak cez deň dlhšie svetlo, iným to spôsobuje problémy. Viacerí vedci poukazujú v tejto súvislosti na zdravotné riziká. Kritičkou tohto každoročného rituálu je aj neurologička a pediatrička Beth Ann Malowá, ktorá vedie na Vanderbiltovej univerzite divíziu spánku. V článku zverejnenom v časopise The Conversation uviedla, že so svojimi kolegami preskúmala súvislosti medzi prechodom na letný čas a zvýšenými mozgovými príhodami, srdcovými kolapsami a nedostatkom spánku tínedžerov. "Na základe rozsiahleho výskumu sa domnievame, že veda, ktorá vytvára tieto prepojenia, je silná a že dôkazy sú dobrým dôvodom na prijatie trvalého štandardného času," uviedla na pôde Kongresu vo Washingtone.
Chýbajúci spánok - horší zdravotný stav
Prechod z letného času na zimný vrátením jednej hodiny dozadu je podľa Malowej relatívne neškodný. Zatiaľ čo niektorí ľudia sa môžu cítiť vyvedení z rovnováhy a potrebujú zopár týždňov na prispôsobenie sa, výskum nespája túto zmenu so závažnými vplyvmi na zdravie. Posunutie hodín dopredu je však pre telo väčšia komplikácia. Ak je napríklad osem hodín ráno, naše telo stále cíti, že je iba sedem. Ide zároveň o trvalý posun k neskoršiemu rannému svetlu. To je však veľmi vzácne, pretože pomáha nastaviť prirodzené rytmy tela, prebúdza nás a aktivizuje bdelosť. Aj keď presné dôvody ešte nie sú známe, môže to súvisieť s vplyvom svetla na zvyšovanie hladiny kortizolu, čiže hormónu, ktorý moduluje stresovú reakciu, resp. má svetlo vplyv na časť mozgu súvisiacu s emóciami známu ako amygdala.
Naopak, vystavenie sa svetlu neskoro večer oneskoruje uvoľňovanie hormónu melatonín, ktorý podporuje ospalosť. To môže narúšať spánok a spôsobiť, že celkovo spíme menej. Tento efekt môže dokonca pretrvávať aj vtedy, keď sa väčšina ľudí prispôsobí strate hodiny spánku na začiatku letného času. Uvoľňovanie melatonínu spôsobuje aj puberta, takže tínedžeri majú oneskorený prirodzený signál, ktorý im pomáha zaspať. Dospievajúci sú teda obzvlášť náchylní na problémy so spánkom v dôsledku predĺženého večerného svetla počas letného času. Tento posun trvá až do 20. roku života. Aj adolescenti môžu trpieť chronickým nedostatkom spánku v dôsledku školských, športových a spoločenských aktivít.
Efekt západného okraja
Jedna štúdia uvádza, že ľudia žijúci na západnom okraji časového pásma, ktorí majú svetlo neskoro ráno a neskoro večer, spali menej ako ich rovesníci na východnom okraji tohto pásma. Táto štúdia zároveň zistila, že obyvatelia západu trpeli vo vyššej miere obezitou, cukrovkou, srdcovými chorobami a rakovinou prsníka. Okrem toho boli v tejto lokalite nižšie príjmy a vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť. Iný výskum zistil, že na západnom okraji časového pásma sa vyskytuje aj vyššia miera niektorých iných druhov rakoviny. Vedci sa domnievajú, že to môže súvisieť s kombináciou chronickej spánkovej deprivácie a nesúladom cirkadiánneho rytmu, ktorý sa prejavuje v nesprávnom načasovaní medzi biologickými rytmami a vonkajším svetom. Ide o načasovanie každodennej práce, školy alebo spánku, ktoré je založené na hodinách a nie na termíne východu a západu slnka.
Stručná história letného času
Letný čas bol zavedený počas prvej svetovej vojny, znova cez druhú svetovú vojnu a ešte raz v období energetickej krízy na začiatku 70. rokov 20. storočia. Cieľom bolo predĺženým popoludňajším svetlom ušetriť energiu na osvetlenie. Táto myšlienka sa ale neskôr ukázala ako značne nepresná, pretože potreba vykurovania sa môže v zime zvýšiť aj v dopoludňajších hodinách, zatiaľ čo v lete sa zvyšuje potreba klimatizovania priestorov. Ďalším argumentom v prospech letného času je fakt, že s pribúdajúcim svetlom na konci dňa klesá kriminalita. Toto sa síce potvrdilo, ale tento pokles je taký nízky, že negatívne vplyvy na zdravie prevažujú nad nižšou mierou zločinnosti. Po druhej svetovej vojne rozhodovali o termíne prechodu na letný a zimný čas jednotlivé vlády. Keďže to ale spôsobovalo veľa problémov, neskôr sa o tejto zmene rozhodovalo globálne.
Silný argument pre trvalý štandardný čas
Ak by mali byť nakoniec zmeny času zrušené, otázka znie: Mal by byť celoročný čas nastavený podľa letného alebo zimného času? Názory odborníkov sa v tomto smere líšia. Malowá si myslí, že štandardný celoročný čas by sa najviac priblížil prirodzenému svetlu a slnečnému žiareniu. "Na základe mnohých dôkazov o tom, že letný čas je neprirodzený a nezdravý, som presvedčená o tom, že by sme ho mali zrušiť a prijať trvalý štandardný čas."
