REYKJAVÍK - Ľadovce na Islande po roku 2000 prišli o 750 kilometrov štvorcových povrchu, čo predstavuje sedem percent rozlohy celého ostrova. Dôvodom je globálne otepľovanie, vyplýva to zo štúdie, ktorú v utorok zverejnil odborný časopis Jökull. Islandským ľadovcom hrozí takmer úplný zánik do roku 2200.
Ľadovce v súčasnosti pokrývajú vyše desať percent povrchu Islandu, v roku 2019 to bolo 10 400 kilometrov štvorcových. Od roku 1890 sa plocha pokrytá ľadom zmenšila o 2200 kilometrov štvorcových, teda o 18 percent. Takmer tretina tohto úbytku pripadá na nové tisícročie, spočítali islandskí glaciológovia, geológovia a geofyzici. "Zmeny povrchu ľadovcov na Islande od 90. rokov 19. storočia nám dávajú jasnú odpoveď na klimatické zmeny," uviedli autori štúdie.
V roku 2014 Island v dôsledku otepľovania prišiel o svoj prvý ľadovec Okjökull. Vtedy sa hovorilo o obavách vedcov, že na Islande do roku 2200 zmizne približne štyristo ľadovcových masívov. Podľa štúdie zverejnenej v apríli v časopise Nature sú aljašské, alpské a islandské ľadovce medzi tými, ktoré v ostatných rokoch ustupovali najrýchlejšie na svete.
Zhruba 220 000 svetových ľadovcov prichádzalo podľa agentúry AFP medzi rokmi 2000 a 2019 dohromady v priemere o 267 miliárd ton ľadu ročne. Teraz už je to okolo 300 miliárd ton. Tempo úbytku ľadu sa za posledné dve desaťročia zrýchlilo o tridsať percent.
