KÁTHMÁNDÚ - V malebnej horskej dedinke Lete, ktorá leží medzi himalájskymi vrcholmi Annapurnu a Dhaulágirí v centrálnom Nepále, vlani Som Parijar našiel prvého tamojšieho hada. Bol v šoku, pretože okrem neho sa v tejto nadmorskej výške vyskytujú už aj komáre a muchy, píše denník The Times.
Po stovky rokov rovnaký vidiecky život sa v Lete, ktorá leží 3100 metrov nad morom, rýchlo mení. Premenlivé vzorce počasia a stúpajúce teploty naprieč celými Himalájami znamenajú, že sa vo vyšších horských polohách objavuje čím ďalej tým viac druhov štvornožcov, vtákov i hmyzu než kedykoľvek predtým. Niektoré z nich sa presúvajú do nového a teplejšieho podnebia, ďalšie hľadajú útočisko pred klimatickou zmenou.
In the picturesque mountain village of Lete, flanked by the soaring Himalayan peaks of Annapurna and Dhaulagiri in central Nepal, Som Pariyar saw a snake for the first time last year. A report by @hughtomlinson & @rdewan for @thetimes https://t.co/yhV7Yic0GD
— Everest News (@Everest_NP) April 16, 2021
Zmeny odzrkadľujú motýle
Viaceré nedávne štúdie preukázali, že do vyšších oblastí sa sťahuje množstvo nepálskych prirodzených druhov. Samotárskeho leoparda obláčikového, ktorého predtým nikto nikdy nezazrel v nadmorskej výške nad 2300 metrov, zachytili kamery, ako sa túla až vo výške 3500 m.n.m. po národnom parku Langtang na hraniciach s Čínou. Vlani zverejnená štúdia agentúry Indický zoologický výskum (ZSI) zistila, že sa v Himalájach až o tisíc metrov vyššie presunulo približne päťdesiat druhov motýľov a môr, ktoré vo výšinách hľadajú nový domov. Hŕstka motýlích druhov sa dokonca uchýlila takmer o dva kilometre vyššie do hôr. Motýle, ktoré sú veľmi citlivé na teplotné zmeny, sú skvelým ukazovateľom dlhodobých zmien klímy v regióne aj vďaka tomu, že ZSI mnoho druhov monitoruje už od polovice 19. storočia. Výskum zistil, že ústup ľadovcov v celom pohorí, ktorý sa zrýchlil v ostatných dvoch desaťročiach, spôsobil nedostatok vody a zmenu vegetácie. Do kedysi panenskej prírody na nižších svahoch Himalájí zasahuje aj rozrastajúce sa ľudské osídlenie.
Good Morning from Lete, Mustang! Namaste #lete #mustang #nepal #himalayas #sulavyatra #annapurna #dhaulagiri pic.twitter.com/AcxfVb61gO
— SulavYatra.com (@sulavyatra) April 16, 2020
Vplyv klimatickej zmeny na vysokohorské komunity je enormný. Obyvatelia nepálskych dedín, ktorí sa celé generácie počas mrazivých zimných mesiacov uchyľovali do nížin, môžu teraz vo vysokých polohách žiť už celoročne. "Sneh je pre himalájsky život nevyhnutný, ale tento rok žiadny nový nenapadal. Nulové snehové zrážky znamenajú, že na pastvinách nerastie tráva. Zimné teploty klesali až k -25 stupňov Celzia, v súčasnosti sa pohybujú okolo desiatich stupňov. Dažde sú nepredvídateľné. Každým rokom sa to zhoršuje," hovorí 38-ročný horský sprievodca Parijar.
Legenda o konci sveta
Horské obce sú okrem toho prvýkrát vo svojej histórii vystavené novým ochoreniam, ktoré teplejší vzduch privial spoločne s komármi. Dediny v oblasti Mustang zaznamenávajú nárasty prípadov malárie a horečky dengue. Správa z roku 2016 zistila, že od roku 1988 sa vo vysokohorských oblastiach, kde predtým nebol jediný infikovaný, malária prejavila v takmer 10 000 prípadoch. Podľa ochrancu zvierat Jadava Ghimireja dôkazov o možnom drvivom vplyve klimatickej zmeny na Himaláje pribúda. Okrem vedy slová o tom, že región je na pokraji katastrofy, potvrdzujú aj miestne legendy. Napríklad šakalmi Nepálci opovrhujú a považujú ich za zvestovateľov skazy. "Objavili sme šakalov vo výškach až 4500 metrov. V oblasti Humla sa dokonca vraví, že ak šakali niekedy dosiahnu posvätné jazero Manasarovar, ktoré leží vo výške 4590 metrov, nastane koniec sveta, apokalypsa," uzavrel Ghimirej.
