PARÍŽ - Blesky pri silných úderoch do Zeme mohli poskytnúť dostatok fosforu pre vznik života na planéte. Zverejnená štúdia britských a nemeckých vedcov tak ponúka alternatívny scenár k všeobecne prijímanej teórii o tom, že za život vďačíme meteoritom.
Fosfor je nevyhnutným stavebným prvkom života a pomáha vytvárať základné štruktúry buniek, dvojreťazcovú DNA a RNA. Pred miliardami rokov sa väčšina fosforu nachádzala uzamknutá v nerozpustných mineráloch mladej Zeme. Jeden z týchto materiálov - schreibersit - je vysoko reaktívny a môže uvoľniť fosfor potrebný na vznik organických molekúl, vysvetľuje agentúra AFP. Väčšina schreibersitu nájdeného na Zemi pochádza z meteoritov.
Možno ale nájsť aj v horninách, ktoré vyzerajú ako roztavené sklo a ktoré vznikli po údere bleskom do pôdy bohatej na íl. Práve takto vzniknutú horninu vedci skúmali a odhadovali množstvo schreibersitu na Zemi v období vzniku života pred 3,5 miliardami rokov. Blesky vtedy mohli podľa autora štúdie Benjamina Hessa vyprodukovať značné množstvo fosforu. Ročne tak na Zemi vzniklo až 11 000 kilomogramov tohto chemického prvku. Pri simulácii klímy na Zemi v danom období vedci zistili, že viac fosforu vzniklo vďaka bleskom než vďaka meteoritom. Podľa Hessa to neznamená, že by za vznikom života nestáli meteority, ale že zdrojom fosforu, a teda i života, mohlo byť viac.
V ďalšom kroku chcú výskumníci z Yalovej univerzity a Univerzity v Leeds zistiť, či mohli blesky vytvoriť fosfor aj na iných planétach, na ktoré dopadajú meteority len zriedka. "Množstvo pádov meteoritov sa časom znižovalo, ale blesky, teda aspoň tu na Zemi, sú v priebehu veku pomerne konštantné," dodal expert na pozemské a planetárne vedy.
