SYDNEY - Prvým pravidlom Klubu uhryznutých je, že komunikácia prebieha najprv prostredníctvom Davea Pearsona - 58-ročného Austrálčana, ktorý prežil útok žraloka. Klub, ktorý založil, teraz spája po celom svete stovky ľudí nachádzajúcich útechu v zdieľaní skúseností zo života "po uhryznutí", napísala agentúra AFP.
Pearson takmer zomrel, keď sa mu pred desiatimi rokmi zahryzol do ramena žralok belavý počas surfovania pri východnom pobreží Austrálie. Odo dňa, kedy ho kamaráti vytiahli na breh, preč od trojmetrového predátora, ktorý ho vláčil po dne oceánu, pomáha ostatným prekonať psychické následky a nočné mory. "Teraz žijem žraločími útokmi. Keď niekde na svete niekoho napadne žralok, dozviem sa to," hovorí vetrom a vlnami ošľahaný muž, ktorý ďalej chodí surfovať na vlny pri pláži, kde sa stal obeťou útoku žraloka.
Dave je zakladateľom Klubu uhryznutých (Bite Club). Táto pôvodne malá skupina ľudí, ktorí prežili útok žraloka, v súčasnosti zahŕňa aj obete uhryznuté psom, aligátorom či dokonca hrochom. Členovia klubu, ktorých je takmer 400, sa zvyčajne osobne schádzajú raz ročne, ale niektorí z nich sa vídajú oveľa častejšie pri surfovaní. Ďalší udržujú kontakt prostredníctvom sociálnych sietí. Klub funguje ako podporná sieť pre členov vo chvíli, kedy najviac potrebujú pomoc. Pearson podľa vlastných slov trávi väčšinu nocí telefonovaním najmenej s jedným členom. Silu obyčajného rozhovoru s človekom, ktorý má za sebou rovnakú skúsenosť, si vraj uvedomil ešte predtým, než opustil nemocnicu. Náhodou sa v rovnakom zariadení zotavovala aj Lisa Mondyová, ktorú žralok pohryzol o niekoľko dní skôr než jeho. "Všetci mi tam chodili želať veľa šťastia, ale dokým som nemal možnosť porozprávať sa s Lisou, som si hovoril, že oni vôbec nechápu, čo sa mi odohráva v hlave," hovorí.
Brutalita útokov spoločne s následnou pozornosťou médií môže na celé roky otriasť ľuďmi, ktorí útok prežili, ich rodinami i tými, ktorí sa podieľali na záchrane. V niektorých prípadoch môže viesť aj k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Keď v roku 2013 zabil žraok 19-ročného Zaka, mal jeho otec Kevin Young pocit, akoby ho pohltilo oko hurikánu. "Ocitol som sa vo vnútri tej búrky a mám pocit, ako keby som ju odvtedy neopustil," opísal pred časom svoje pocity. Žralok tygrí pri útoku Zakovi takmer odhryzol obe nohy. Mladík napriek tomu dokázal dopádlovať k trom kamarátom, s ktorými bol surfovať, aby im povedal, že ich má rád a modlí sa, aby boli chránení pred zabijackym žralok číhajúcim v hlbinách. Trojica chlapcov, ktorí mali v tom čase 14, 15 a 19 rokov, potom Zaka odniesli na ramenách na breh. Trvalo im to skoro polhodinu a v čase, keď sa dostali na pláž, už nebolo možné tínedžera zachrániť. "Z tých troch chlapcov sa v ten deň stali muži. Som im po zvyšok svojho života zaviazaný za to, čo sa pokúsili urobiť pre môjho syna," dodal Young.
Každý zo záchrancov jeho syna zaplatil za to psychologickými následkami. I Kevin vníma ako privilégium, že môže prostredníctvom klubu pomáhať ľuďom, ktorí by sa inak so svojím zážitkom museli popasovať sami. Patrí medzi nich napríklad Ray Short, ktorý mal v roku 1966 trinásť rokov, keď sa mu pri plávaní neďaleko Wollongongu zahryzol žralok do nohy. "Keď som bol mladý, nič podobné, ako tento klub, neexistovalo. Keď sa potom môžete stretnúť s ďalšími obeťami útoku žraloka, je to úžasné. A teraz máme celú skupinu, ktorá ostatných chápe a súcití s nimi."
Útoky žralokov sú stále veľmi vzácne; minulý rok bol ale pre klub obzvlášť náročný. Pri 22 nevyprovokovaných útokoch žraloka v okolí Austrálie zahynulo osem ľudí. "Vlani som sa stretol so štyrmi rodinami, ktoré niekoho stratili. Je to veľmi ťažké, pretože každý ďalší útok vám znovu oživí spomienky na ten váš," dodal Dave.
