OSVIENČIM - Na poľskom trhu so starožitnosťami narazil neznámy kupec náhodou na fotoalbum vyrobený z ľudskej kože. Pátranie po jeho pôvode odkrylo strašidelné osudy väzňov vo vyhladzovacích táboroch a pripomenulo krutosti jednej z najbolestivejších a najkrvavejších kapitol novodobých európskych dejín.
Neznámy zberateľ objavil v poľskom obchode so starožitnosťami fotoalbum, ktorý ho upútal obalom zdobeným tetovaním, ľudskými vlasmi a zvláštnym zápachom. Zobral ho preto do múzea Auschwitz Memorial Museum v Osvienčime, kde bol podrobený analýze. Tá potvrdila, že album bol vyrobený z kože väzňa zavraždeného v koncentračnom tábore Buchenwald v Nemecku. Obsahoval viac ako sto fotografií zobrazujúcich prírodu. Pravdepodobne bol darovaný bavorskej rodine, ktorá počas vojny viedla penzión, kde bol ubytovaný personál zo spomínaného tábora.
Išlo o zariadenie, ktoré sa smutne preslávilo popravami a krutými pokusmi na ľuďoch. Značnú zásluhu na týchto zverstvách mala Ilse Kochová. Bola to manželka veliteľa Karla-Otto Kocha. Práve ona nechávala potetovať väzňov a neskôr použila ich kožu na výrobu tienidiel, obalov albumov a obrusov. Časom jej kvôli tomu prischla prezývka "Bitch (suka) z Buchenwaldu". Kochová sa vyžívala v krutostiach a na prepínanie elektrických vypínačov používala ľudské palce. Krvavý tandem tvorila s nacistickým lekárom Erichom Wagnerom, ktorý pracoval na dizertačnej práci o tetovaní a kriminalite. Ilse počas pôsobenia jej manžela na poste veliteľa tábora sa v tábore zhostila aj úlohy sexuálnej tyranky, ktorá zneužívala väzňov a s obľubou ich bičovala, keď prechádzala okolo nich na koni.
Karla-Otto Kocha obesili v roku 1944, jeho manželku odsúdili počas Norimberského procesu v roku 1947 na doživotie. Americký vojenský guvernér úradujúci v povojnovej časti Nemecka jej však v roku 1948 znížil trest iba na štyri roky. Odôvodnil to tým, že neexistovali dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdili, že vyrábala rôzne produkty z častí ľudského tela. Po obrovskom tlaku verejnosti ju však nasledujúci rok opäť uväznili a odsúdili na doživotie. V roku 1967 sa obesila. "Použitie ľudskej kože ako výrobného materiálu je priamo spojené s Ilsou Kochovou. Ona a jej manžel vošli do histórie ako vrahovia z tábora v Buchenwalde," uviedla Elzbieta Cajzerová z múzea. Počas druhej svetovej vojny využívali viaceré nemecké firmy na výrobu aj vlasy väzňov z koncentračných táborov v Osvienčime, Majdaneku a Treblinke.
