LONDÝN - Denisovania a neandertálci, dávno vyhynutí príbuzní moderných ľudí, mali k sebe omnoho bližšie, než sa doteraz vedelo. Vedci teraz vôbec po prvýkrát objavili dôkaz, že boli schopní spolu plodiť deti.
Z minulosti sú pritom známe poznatky o krížení zástupcov homo sapiens ako s denisovanmi, tak s neandertálcami. Podľa odborného časopisu Nature našli vedci kosť dievčaťa, ktoré sa narodilo zhruba pred 50 000 rokmi zo vzťahu medzi denisovanským otcom a neandertálskou matkou. "Je to po prvýkrát, čo sme objavili priameho potomka oboch týchto skupín," povedala Viviane Slonová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku, ktorý sa na výskume podieľal. Podľa neho sa dávno predpokladalo, že obe skupiny sa taktiež dostávali do intímneho styku, zatiaľ ale chýbal dôkaz.
Nový objav vychádza z nálezu centimeter a pol dlhej kôstky, u ktorej nemohli výskumníci na prvý pohľad povedať, či patrí hominidovi alebo zvieraťu. Materiál sa našiel v roku 2012 v jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri neďaleko hraníc medzi Ruskom a Mongolskom. Podľa vedcov patrila dievčaťu vo veku najmenej 13 rokov. Buď šlo o časť stehennej, pažovej či holennej kosti. Kôstka sa našla v jaskyni Denisova, ktorá už vydala iné svedectvo o existencii druhu praľudí, ktorým bol podľa toho priradený ich názov. Analýzou posledného nálezu sa podarilo rozlíšiť chromozómy, ktoré dievča zdedilo po svojom otcovi a matke.
"Najprv som si myslel, že v laboratóriu došlo k chybe," povedal švédsky bádateľ Svante Pääbo, ktorý sa výskumom podrobnejšie zaoberá. Keď opustili Afriku, rozptýlili sa neandertálci po Európe a západnej Ázii, zatiaľ čo denisovania sa presťahovali do východnej Ázie."Neandertálci a denisovania možno nemali mnoho príležitostí sa stretnúť, ale keď už k tomu prišlo, nezdá sa, že by proti sebe mali nejaké predsudky," poznamenal s humorom. "Museli mať styk omnoho častejšie, než sme predtým predpokladali, inak by sme nemali také šťastie," dodal.
Druh homo sa pred 400 000 - 500 000 rokmi rozdelil na denisovanov, neandertálcov a homo sapiens, predchodcov súčasných ľudí. Neandertálci vyhynuli asi pred 40 000 rokmi, denisovania približne pred 30 000 rokmi. V oboch prípadoch z doposiaľ neznámych dôvodov. Svoje stopy ale vďaka kríženiu zanechali i v genetickej výbave moderných ľudí. Napríklad asi päť percent genómov dnešných pôvodných obyvateľov Austrálie či ľudí z Papuy-Novej Guiney pochádzajú práve od denisovanov. Ostatní ľudia s výnimkou černochou majú zhruba dve percentá genómov neandertálcov
