PARÍŽ - Hovoríte si, že za nič nestojíte, že nič nedokážete, že máte menšiu cenu než druhí. Takéto negatívne úsudky podlamujú sebadôveru. Môžeme sa však naučiť umlčať ten slabý vnútorný hlas, ktorý nás vedie k tomu, že sa podceňujeme, píše francúzsky týždenník L´Express.
"Si hlúpa, menej nadaná než ostatní, nič neurobíš správne," také negatívne súdy pravidelne trápili 48-ročnú Marianne. "Každý deň bolo niečo, čo ma viedlo k tomu, že som sa podceňovala alebo som si hovorila, že neviem to, čo druhí."
Rovnako ako Marianne načúvajú mnohí ľudia vnútornému hlasu s pejoratívnym akcentom a sú pripravení tvrdo súdiť sami seba. Výsledkom je nízka sebadôvera. Zároveň však chceme podčiarknuť svoju jedinečnosť a byť ako ostatní.
Na svojom blogu si Lili Barberyová-Coulonová všíma rovnako vedľajšie účinky takých súdov. "Som presvedčená, že mechanizmus, ktorý spočíva v tom, že súdime, je najistejším prostriedkom, ako podlomiť sebadôveru a zničiť si šance na rozvinutie vlastného potenciálu," píše.
Vlastnosť súdiť veci a kvalifikovať ich sa objavuje už v detstve. Ide o rozlišovanie medzi tým, čo nám vyhovuje a čo nie. Dieťa sa veľmi skoro naučí robiť rozdiely v hodnotení, aby sa odlíšilo od druhého. Chceme zároveň zdôrazňovať svoju jedinečnosť a zároveň byť ako ostatní. Všetky naše vzťahy k iným osobám sú budované okolo tohto rozporu, uvádza psychoanalytik Norbert Chatillon.
Ak túto schopnosť súdiť dobre ovládame, umožňuje nám to rozvíjať vzťahy s okolím. Keby sme prestali súdiť seba a okolie, znamenalo by to, že sa sťahujeme zo sveta, že sa odvraciame od tejto reality. Sebadôvera klesá, keď sa táto schopnosť rozlišovať obracia proti vlastnej osobe. Na sociálnych sieťach je ľahké dostať sa pod paľbu lacnej kritiky. Marianne priznáva, že dlhé hodiny strávené na Instagrame sú škodlivé. "Vravím si, že nie som tak cool ako iné ženy. Pri pohľade na ich fotky si predstavujem ich život, samozrejme dokonalý. Všetko ma vedie k tomu, že cítim svoju priemernosť."
Odsudzujúce myšlienky a pochybnosti nám bránia postupovať vopred. Naše sebahodnotenie býva často veľmi kategorické. Časť našej osoby nepredstavuje celok. Ak si hovoríme, že sme zlí v športe, nesmie to znamenať, že sme zlí celkovo. Aby sme sa dostali z tohto bludného kruhu, musíme byť viac odolní voči nášmu malému vnútornému hlasu.
Profesorka jogy Caroline Benezetová tvrdí, že je dôležité prehodnotiť náš vzťah k našej kultúre, ktorá zdôrazňuje kritického ducha a cynizmus. "Existuje predsudok, že sebaláska je synonymom egoizmu a narcisizmu. Je to ale presne naopak! Ide o to, aby sme sa milovali a mohli tak milovať i nášho suseda, aby sme sa poznali a dokázali sa tak kontrolovať a dôverovať si." A pridáva sa aj Chatillon. "Namiesto toho, aby sme sa podceňovali v športe, môžeme sa presvedčovať, že sme pekne pokročili a získať tak motiváciu. To je prvá etapa na ceste, ktorej cieľom je naučiť sa byť neutrálny voči sebe a svojim pocitom."
