LONDÝN/PRAHA - Nad európskym bojiskom nelietalo počas druhej svetovej vojny univerzálnejšie lietadlo, než model de Havilland Mosquito. Elegantný dvojmotorový stroj, ktorý britské Kráľovské letectvo (RAF) oficiálne zaradilo do výzbroje pred 75 rokmi, 15. novembra 1941, slúžil ako ľahký bombardér, prieskumný stroj, nočný stíhač a uplatnil sa aj ako bojovník. To všetko zvládal napriek tomu, že ho konštruktéri postavili zo zdanlivo zastaraného materiálu, totiž z dreva.
Uznávaný veliteľ československých pilotov v RAF: Hrdinu 2. svetovej vojny zničili komunisti
Továreň de Havilland, ktorá sa medzi vojnami preslávila strojmi pre rýchlostné preteky alebo elegantným štvormotorovým dopravným lietadlom Albatross, mala s použitím dreva bohaté skúsenosti a inžinieri dobre vedeli, čo robia. Drevená konštrukcia mosquitov navyše nebola nič primitívne, v skutočnosti išlo o predchodcu dnešných kompozitov - medzi dve vrstvy brezovej preglejky sa vlepila balza, potom bol materiál vytvarovaný do potrebného tvaru a nakoniec potiahnutý plátnom.
Mosquito, ktoré podnik sira Geoffreyho de Havilland vyvíjal cez počiatočný odpor vojenského letectva "na vlastnú päsť", bolo vďaka použitiu dreva ľahké a čo je v bojových podmienkach dôležité, ľahko sa opravovalo. O pohon sa starai legendárny motor Rolls Royce Merlin, dobre známy napríklad zo stíhačiek Hawker Hurricane a Supermarine Spitfire. Kombinácia ľahkého a aerodynamicky čistého trupu s výkonnou pohonnou jednotkou znamenala, že sa lietadlo mohlo pýšiť vysokou maximálnou rýchlosťou.
Pri prvých testoch pred úradníkmi z ministerstva letectva na jeseň 1940 dosahoval de Havilland Mosquito rýchlosť až 640 kilometrov za hodinu - vyššiu než nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109. A navyše mohol niesť približne tonu bômb. Vojaci tak lietadlo, ktorému počas prvých fáz vývoja príliš nedôverovali, "vzali na milosť". Hoci prioritu mali v tej dobe stíhačky pre obranu ostrovov a strategické bombardéry pre útoky na Nemecko, mala RAF na začiatku roka 1942 okolo päť desiatok mosquitov.
A ich počty rýchlo rástli, aj vďaka tomu že sa do výroby mohli zapojiť podniky po celej Veľkej Británii. S trochou zveličenia možno povedať, že stačilo, aby mali skúsenosti z práce s drevom. Pôvodná rola rýchleho bombardéra mosquitom dlho nevydržala, lietadlo sa totiž ukázalo byť ideálnym základom potrebným pre nočnú stíhačku. Stačilo do trupu vstavať radar, do čela štvoricu kanónov kalibru 20 mm a štyri guľomety a na svete bol obávaný lovec bombardérov, ktorý slávil úspechy až do konca vojny.
Ďalšou z mnohých verzií bol bojovník určený na útoky na pozemné ciele, existoval aj variant s delom kalibru 57 mm vstavaným v prove, ktorý s úspechom likvidoval obrnenú techniku. Velenie RAF ale nezabúdalo ani na bombardovanie. Mosquito označoval ciele pre ťažké bombardéry a používal sa aj na špeciálne operácie, napríklad odvážne nálety z malej výšky na úradovne gestapa v Haagu či Osle alebo na útok na väznicu v Amiense. Pri ňom sa vo februári 1944 dostali na slobodu desiatky francúzskych odbojárov.
Pri operácii Jericho, ktorá sa v roku 1988 objavila ako komiks v špeciáli časopisu ABC, vtedy zahynul kapitán Percy Charles Pickard, niekdajší veliteľ Čechoslovákov z 311. bombardovacej perute RAF. Mosquito ale mal s Čechmi a Slovákmi spoločné oveľa viac než len Pickarda. Už počas vojny na nich napríklad lietali československí piloti z 68. nočnej perute Kráľovského letectva, a to vrátane legendárneho Karla Kuttelwaschera. A po oslobodení sa Mosquito dostal do výzbroje čs. letectva.
Československo dostalo de Havilland Mosquito výmenou za ťažké bombardéry Consolidated Liberator 311. perute, ktoré nemali v tunajších podmienkach využitie. Do júna 1947 priletelo z Británie 24 bojových mosquitov, ktoré už po februári 1948 doplnili aj dva cvičné stroje. Lietadlá v čs. letectve vystriedali rad jednotiek - najprv slúžili pri Leteckom pluku 24 v Plzni, ktorý nadväzoval na činnosť 311. perute RAF, neskôr sa presunuli do Kbel a skončili na letisku v Pardubiciach v roku 1953.
Po komunistickom prevrate nebol Mosquito kvôli západnému pôvodu napriek svojim kvalitám práve preferovaným strojom. Ku koncu kariéry si čs. Mosquito zahral aj vo filme, v propagandistickom únose z roku 1952 zohral úlohu amerických lietadiel. O rok neskôr potom prišiel rozkaz na ich vyradenie, v Británii pritom slúžili v pomocnej úlohe až do roku 1963. Legendárny stroj čakal v Československu neslávny koniec, traduje sa, že ich trupy sa rozrezali a balza sa rozdala modelárom.
