BOESLUNDE - Archeológovia zhodne tvrdia, že doposiaľ nič podobné nevideli ani nenašli. Dvetisíc zlatých špirál z plochého drôtu, ktoré vykopali v dánskom Boeslunde, mohlo byť podľa odborníkov súčasťou kráľovského rúcha, ale ich funkcia zatiaľ ostáva záhadou.
Dánski archeológovia, ktorí zlatý poklad objavili v Boeslunde, odhadujú jeho vek na 700 až 900 rokov pred Kristom. Zlaté špirály boli pravdepodobne súčasťou kráľovského rúcha. Sú vytvorené z tenkého plochého zlatého drôtu a zrejme slúžili okrem demonštrácie moci a výslnného postavenia aj na ozdobu – efektívne odrážali jagavé slnečné lúče.
Roľník sa išiel pozrieť na obilie a aha: Našiel 3000-ročný zlatý poklad!
„Možno boli špirály spojené šnúrkou a slúžili ako strapce na pokrývke hlavy alebo slnečníku. Alebo boli vpletené do vlasov či prišité na odev,“ myslí si archeologička Flemming Kaul z Dánskeho národného múzea podľa Daily Mail.
Faktom však je, že odborníci presne nevedia, na čo a ako boli špirály použité. Ešte pred pár rokmi na rovnakom mieste našli dvaja amatérski archeológovia štyri veľké zlaté kruhové náramky s prísľubom, že v lokalite by sa ešte mohli ukrývať ďalšie poklady. Okrem špirál dánski archeológovia odkryli aj dve pozlátené spinky na šaty, ktoré im pomohli pri datovaní pokladu. Väčšina z nájdených špirál bola uchovaná v kožušinou lemovanej drevenej debni a niekoľko malých zväzkov ešte ponachádzali o niečo hlbšie v zemi.
Poklad archeológov neprekvapil
Archeológovia po fantastickom náleze prezradili, že poklad ich až tak veľmi neprekvapil, pretože oblasť Boeslunde je jedným z najvýznamnejších nálezísk pokladov z doby bronzovej v severnej Európe. V roku 1800 na tomto mieste napríklad objavili šesť ťažkých prísažných prsteňov, nehovoriac o ďalších vzácnych zlatých predmetoch. „Vyzerá to tak, že miesto malo pre ľudí z doby bronzovej osobitý význam, keď sa na ňom rozhodli obetovať kilogramy zlata,“ povedala kurátorka dánskeho múzea Vestsjælland Kirsten Christensen. „Mohlo ísť o posvätné miesto, na ktorom pravekí ľudia vykonávali obety bohom a zlato ponúkali vyššej moci,“ doplnil Kaul. Okrem toho, jedným z najposvätnejších symbolov bolo v dobe bronzovej slnko a zlato, ktoré ho pripomínalo, bolo veľmi cenené. Kaul teda predpokladá, že zlato obetovali nejakému slnečnému božstvu alebo ho tu ukryli. Archeológovia však veria, že v Boeslunde sa nachádza ešte oveľa viac zlatých prekvapení a budú pokračovať vo vykopávkach.
