LONDÝN - Vedci zrejme našli sopku, ktorá vybuchla v polovici 13. storočia. Erupcia z roku 1257 bola taká silná, že zanechala chemické stopy v ľade Arktídy aj Antarktídy. Stredoveké európske texty hovoria o náhlom ochladení a nedozretej úrode. Páchateľom podľa novej štúdie medzinárodného tímu vedcov bola sopka Samalas na ostrove Lombok v Indonézii, napísal spravodajský server BBC News.
V štúdii, ktorú zverejnil časopis PNAS, vedci uviedli, že z pôvodnej sopky už nezostalo prakticky nič - len veľké jazero vzniknuté z krátera. Tím spojil stopy síry a prachu z polárneho ľadu s celou škálou údajov z oblasti Lomboku, vrátane napríklad letokruhov v stromoch či záznamov v miestnych kronikách. "Dôkazy sú veľmi silné a presvedčivé," povedal BBC Clive Oppenheimer z Cambridgeskej univerzity.
Jeho spolupracovník Franck Lavigne z francúzskej Sorbonny dodal: "Podnikli sme niečo, čo sa podobá kriminálnemu vyšetrovaniu. Najskôr sme nepoznali páchateľa, ale mali sme čas vraždy a odtlačky prstov v podobe geochemických stôp v ľadovom príkrove, ktoré nám umožnili vystopovať sopku zodpovednú za čin."
Erupcia z roku 1257 bola skôr spájaná s rôznymi sopkami v Mexiku, Ekvádore či na Novom Zélande. Títo kandidáti ale pri podrobnom skúmaní a porovnávaní vypadli. Len Samalas zodpovedala všetkým kritériám, dodali vedci.
Podľa ich štúdie sopka vtedy mohla vychrliť až 40 kilometrov kubických kamenia a popola. Najjemnejšie čiastočky mohli vystúpať do výšky 40 kilometrov i viac. Inak by sa podľa nich nemohol tento sopečný materiál dostať na miesta po celej zemeguli vrátane ľadového príkrovu v Grónsku či Antarktíde.
Vplyv na klímu bol značný. Stredoveké texty líčia desivé počasie nasledujúce po lete v roku 1258. Bolo chladno, dážď neustával a prišli povodne. Rok 1258 nedávno archeológovia pridelili tiež ku kostrám tisícov ľudí v hromadných hroboch v Londýne.
