DURBAN - Dievčatá, bikiny a žraloky. To nie je kombinácia, ktorá by veštila niečo dobré. Napriek tomu sa dve mladé ženy v rámci vedeckého výskumu vrhli v úsporných plavkách do žraločích vôd pri pobreží Juhoafrickej republiky. More sa ale nezafarbilo do červena, ako sa to stalo napríklad vo filme Čeľuste, namiesto toho sa pod vodnou hladinou rozhostila pokojná a mierumilovná atmosféra.
Trojmesačný výskum plný podobných odvážnych experimentov, za ktorým stojí predovšetkým biológ Ryan Johnson, má pretvoriť obraz, ktorý o veľkých bielych žralokoch vytvoril práve Steven Spielberg vo filme Čeľuste a iní režiséri vo svojich dokumentárnych i hraných filmoch.
Doktor Johnson sa voľne potápal so žralokmi už nespočetnekrát. Používal špeciálne zariadenia, ktoré merajú silu žraločieho stisku a tiež spolupracoval na vynáleze silikónových robotických tuleňov, ktorých pomocou je možné študovať lovecké zvyky žralokov. Na základe týchto svojich skúseností je natoľko presvedčený o tom, že žraloky nie sú svojou podstatou tupí ľudožrúti, že vytvoril malý tím výskumníkov.
Jeho "žraločí anjeli" (shark angels) v uplynulých týždňoch testovali, či sa žraloky menia v krvilačné stvorenia, keď uvidia biele mäso, pach ľudskej krvi a moču alebo záblesk šperkov. Ako sa ale ukázalo, žraloky na žiadny z týchto podnetov v podstate vôbec nereagovali.
"Všetci z našej posádky sme pevne presvedčení o zodpovednosti nášho konania. Nerobili by sme to, keby nám napadlo, že môžeme prísť k úhone. Náš výskum je ideálna možnosť, ako sa vystaviť riziku, aby sme preukázali svoje teórie," povedal Johnson.
Johnson totiž dúfa, že sa mu podarí vytvoriť nový pohľad na žraloky. Podľa neho ide o chrupavkovité ryby, ktoré ľudia zo strachu a tiež kvôli plutvám do populárnej ázijskej polievky desiatky rokov nezmyselne vraždia. Bez silnej populácie týchto predátorov, ktorí sú na špičke potravinového reťazca, pritom trpí celý podmorský ekosystém.
