Hrozivé varovanie Rubia Európe: Za zatvorenými dverami to povedal jasne! Putin sa na Donbase nezastaví

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio podľa troch európskych predstaviteľov varoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa nemusí uspokojiť ani s ovládnutím celého ukrajinského Donbasu. Šéf americkej diplomacie mal počas neverejných rozhovorov na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v americkej Atlante upozorniť, že územné ambície Moskvy môžu siahať ďalej.

Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré sa odvoláva na troch európskych predstaviteľov oboznámených s obsahom rozhovorov. Rubio zároveň na verejnej tlačovej konferencii priznal, že Spojené štáty zatiaľ nevedia, či je diplomatické ukončenie vojny vôbec možné. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa obnovuje kontakty s Moskvou a usiluje sa nájsť cestu k mierovej dohode.

Donbas Putinovi stačiť nebude, naznačil Rubio

Podľa RFE/RL sa Rubio počas dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí G20, ktoré sa skončilo v sobotu 31. októbra, rozprával s viacerými európskymi predstaviteľmi. Práve v týchto neformálnych rozhovoroch mal vyjadriť pochybnosti, že by získanie celého Donbasu uspokojilo územné ambície ruského prezidenta.

„Neukončí to ruské chúťky,“ povedal podľa troch európskych zdrojov v súvislosti s možným ovládnutím Donbasu Moskvou. Rubio tým podľa ich interpretácie upozornil, že ani splnenie jednej z hlavných ruských územných požiadaviek nemusí znamenať koniec vojenských a politických nárokov Kremľa.

Donbas tvorí Donecká a Luhanská oblasť na východe Ukrajiny. Rusko si nárokuje obe oblasti, hoci jeho armáda stále nekontroluje celé územie Doneckej oblasti. Moskva pritom požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli aj z miest, ktoré sa jej dosiaľ nepodarilo obsadiť.

Z informácií RFE/RL však nevyplýva, že Rubio pomenoval konkrétne ďalšie územia, ktoré by Rusko mohlo požadovať. Jeho údajné varovanie preto nemožno interpretovať ako potvrdenie, že Moskva pripravuje útok na ďalší štát alebo že americká vláda disponuje dôkazmi o konkrétnom novom vojenskom pláne.

Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k obsahu neverejných rozhovorov bezprostredne nevyjadrilo.

Šéf americkej diplomacie priznal pochybnosti o mieri

Rubio bol opatrný aj vo svojich verejných vyjadreniach. Na záverečnej tlačovej konferencii v Atlante 31. októbra otvorene priznal, že Washington zatiaľ nedokáže povedať, či sa Rusko a Ukrajina vôbec dokážu dohodnúť na ukončení vojny.

„Neviem, či je možné dosiahnuť na Ukrajine mier prostredníctvom rokovaní. Práve to sa snažíme zistiť,“ povedal americký minister. Vzápätí zdôraznil, že nikto z predstaviteľov americkej administratívy netvrdí, že dohoda je bezprostredne na dosah.

„Nemyslím si, že tu niekto tvrdí, že stojíme na prahu vyrokovanej dohody,“ dodal Rubio. Pripomenul, že Trumpovi spolupracovníci Jared Kushner a Steve Witkoff venujú značnú časť svojho času diplomatickým otázkam týkajúcim sa Ukrajiny a Iránu. Washington podľa neho investoval do hľadania riešenia značné diplomatické úsilie, no zatiaľ bez rozhodujúceho výsledku.

Rubio zároveň výslovne uviedol, že počas samotného zasadnutia G20 sa neuskutočnili rokovania o ukrajinskej vojne. Jeho rozhovory s európskymi predstaviteľmi sa odohrali neformálne, mimo oficiálneho programu stretnutia.

Podľa troch európskych zdrojov RFE/RL americký minister aj za zatvorenými dverami vyjadroval pochybnosti, že by sa podarilo dosiahnuť mierovú dohodu v najbližších mesiacoch.

Členstvo Ukrajiny v NATO považuje za nereálne

Ďalšou témou neverejných rozhovorov bolo prípadné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Rubio ho podľa európskych predstaviteľov označil v krátkodobom horizonte za nereálne. Zároveň mal upozorniť, že ruský prezident Vladimir Putin takýto krok odmieta.

Moskva dlhodobo požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambícií vstúpiť do NATO. Kyjev naopak považuje pevné bezpečnostné záruky za jednu zo základných podmienok trvalého mieru. Ukrajinské vedenie opakovane upozorňuje, že dohoda bez dôveryhodných mechanizmov ochrany by Rusku mohla poskytnúť čas na obnovenie vojenských síl.

Rubiovo údajné hodnotenie však neznamená, že Spojené štáty oficiálne prijali ruskú požiadavku na trvalé vylúčenie Ukrajiny z aliancie. Podľa RFE/RL išlo o jeho posúdenie aktuálnej politickej situácie a postoja Moskvy.

Práve bezpečnostné záruky predstavujú jeden z najzložitejších bodov mierových rokovaní. Ukrajina požaduje ochranu pred opakovaním ruskej agresie, zatiaľ čo Moskva presadzuje obmedzenie ukrajinskej vojenskej spolupráce so západnými krajinami.

Putin možno nepríde ani na Trumpov summit

Rubio podľa európskych predstaviteľov vyjadril pochybnosti aj o tom, či Vladimir Putin prijme pozvanie na decembrový summit G20 v Miami. Donald Trump plánuje stretnutie lídrov usporiadať vo svojom floridskom rezorte Doral.

„Ani neviem, či prezident Putin príde do Miami. Neoznámili to a ani to nepotvrdili,“ povedal Rubio na tlačovej konferencii.

Podľa troch európskych zdrojov bol v súkromných rozhovoroch ešte skeptickejší. RFE/RL uviedlo, že americký minister pochyboval o Putinovej účasti aj o možnosti dosiahnuť v dohľadnom čase zásadný diplomatický prielom.

Washington napriek tomu považuje udržiavanie kontaktov s Moskvou za nevyhnutné. Rubio obhajoval rozhodnutie americkej administratívy pozvať ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na zasadnutie v Atlante a ponechať otvorenú možnosť Putinovej účasti na decembrovom summite.

„Ako môžete dosiahnuť vyrokovanú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak nemáte možnosť hovoriť s Ruskom aj Ukrajinou?“ opýtal sa americký minister.

Zároveň vysvetlil, že prezident Trump nepovažuje samotné stretnutie so zahraničným lídrom za prejav súhlasu s jeho politikou. Podľa Rubia je komunikácia s Moskvou dôležitá aj vzhľadom na ruský jadrový arzenál a riziko eskalácie konfliktu.

Rubio sa s Lavrovom rozprával, ale formálne rokovanie nebolo

Na zasadnutí G20 sa zúčastnil aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Rubio potvrdil, že spolu krátko hovorili, odmietol však tvrdenia, že by išlo o oficiálne dvojstranné rokovanie.

„Nemali sme stretnutie. Rozprávali sme sa, ale nemali sme stretnutie,“ vysvetlil šéf americkej diplomacie. Podľa jeho slov sa krátky rozhovor týkal možnosti budúceho kontaktu predstaviteľov oboch krajín na zasadnutí Ázijsko-tichomorského hospodárskeho spoločenstva APEC.

Rubio zároveň zdôraznil, že počas rozhovoru nepadli žiadne pevné záväzky týkajúce sa pripravovaného summitu G20. Nešlo teda o rokovanie, na ktorom by sa dosiahla dohoda o Ukrajine alebo o ďalšom stretnutí prezidentov.

Americký minister pripomenul, že Spojené štáty a Rusko by mali udržiavať aspoň určitú úroveň komunikácie bez ohľadu na stav vzájomných vzťahov. „Je vždy dôležité, aby Spojené štáty a Rusko udržiavali komunikáciu na určitej úrovni, pretože v budúcnosti existuje nebezpečenstvo eskalácie,“ uviedol.

Pentagon pritom žiada Pobaltie, aby zmiernilo rétoriku

Rubiove údajné varovanie pred ďalšími územnými ambíciami Ruska prichádza v čase, keď iní predstavitelia americkej administratívy vyzývajú niektorých európskych spojencov na opatrnejšie verejné vyjadrenia.

Podľa agentúry Reuters predstavitelia Pentagonu v posledných týždňoch požiadali Litvu, Lotyšsko a Estónsko, aby zmiernili rétoriku týkajúcu sa ruskej hrozby. Informáciu agentúre poskytli štyri osoby oboznámené s neverejnými rozhovormi medzi americkými a európskymi predstaviteľmi.

Medzi americkými predstaviteľmi, ktorí tieto odkazy tlmočili, bol aj námestník ministra obrany pre politické záležitosti Elbridge Colby. Podľa jedného zo zdrojov upozornil predstaviteľa pobaltského štátu, že spojenci by sa mali vyhnúť zbytočnému „pichaniu“ do Ruska.

Ako príklad nevhodnej rétoriky mal uviesť vyjadrenia, podľa ktorých je Rusko zahnané do kúta a v dôsledku problémov na Ukrajine sa uchyľuje k čoraz zúfalejším krokom. Podobné prirovnanie použil koncom septembra estónsky premiér Kristen Michal, ktorý Putina označil za „potkana zahnaného do kúta“.

Reuters však upozornil, že sa nepodarilo potvrdiť, či Colby narážal priamo na Michalove slová. Podľa ďalšieho európskeho predstaviteľa americká strana svoje odporúčanie formulovala približne takto: „Pomáhame vám. Američania sú tam. Len nebuďte hluční. Nerobte rozruch.“ Pentagon odmietol obsah neverejných rozhovorov komentovať. Jeho predstaviteľ uviedol, že súkromné konzultácie medzi spojencami zostávajú dôverné.

Spojenci sa nezhodujú, ako hovoriť o ruskej hrozbe

Americké odporúčania podľa Reuters odrážajú širšiu diskusiu v NATO o tom, ako verejne upozorňovať na bezpečnostné riziká spojené s Ruskom.

Časť západných predstaviteľov sa domnieva, že príliš dramatické vyjadrenia môžu šíriť strach, ktorý sa Moskva podľa nich snaží vyvolávať. Iní upozorňujú, že európske vlády musia o bezpečnostných hrozbách hovoriť otvorene, aby verejnosť rozumela potrebe vyšších obranných výdavkov a ďalšej podpory Ukrajiny.

Reuters zároveň pripomenul, že západné spravodajské služby v posledných mesiacoch upozorňovali na možné ruské sabotážne operácie v Európe. Moskva obvinenia z organizovania takýchto aktivít odmieta.

Podľa jedného z európskych zdrojov boli odporúčania Pentagonu prekvapujúce aj preto, že pobaltské spravodajské služby v poslednom období spravidla neoznačovali priamy ruský útok na NATO za bezprostredne pravdepodobný.

Americké ministerstvo obrany zároveň prehodnocuje rozmiestnenie svojich vojenských síl v Európe. Washington dlhodobo vyzýva európskych spojencov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.

Lavrovova prítomnosť vyvolala diplomatický spor

Napätie medzi Ruskom a európskymi krajinami sa prejavilo aj počas zasadnutia G20 v Atlante. Podľa RFE/RL a agentúry Associated Press viaceré európske delegácie odmietali účasť na tradičnej spoločnej fotografii ministrov zahraničných vecí, pretože na nej mal byť aj Sergej Lavrov.

Americkí organizátori preto spoločné fotografovanie napokon zrušili. Niektorí európski predstavitelia totiž nechceli vytvárať dojem návratu k bežným diplomatickým vzťahom s Moskvou, zatiaľ čo Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová podľa RFE/RL obvinila Lavrova zo šírenia nepravdivých tvrdení o vojne. Ruský minister naopak kritizoval postoj európskych krajín a ich odmietnutie spoločnej fotografie označil za arogantný bojkot.

Dvojdňové zasadnutie sa skončilo bez spoločného záverečného komuniké. Účastníci sa nedokázali zhodnúť na viacerých zásadných otázkach vrátane vojny na Ukrajine, situácie na Blízkom východe, medzinárodného obchodu a námornej bezpečnosti.

Spojené štáty ako predsednícka krajina namiesto spoločného komuniké vydali vlastné vyhlásenie predsedníctva. Zameriavalo sa predovšetkým na energetickú a potravinovú bezpečnosť, dodávateľské reťazce, kritické nerastné suroviny a slobodu plavby.

Washington vidí možnosť dohody v Čiernom mori

Hoci Rubio vyjadril pochybnosti o dosiahnutí komplexnej mierovej dohody, pripustil, že určitý pokrok by mohol nastať v otázke bezpečnosti plavby v Čiernom mori. Podľa jeho slov existuje záujem o sprostredkovanie čiastočného prímeria, ktoré by obmedzilo útoky ohrozujúce námornú dopravu a vývoz poľnohospodárskych produktov. Osobitne spomenul Turecko, ktoré sa už v minulosti podieľalo na rokovaniach o bezpečnosti námorných trás.

Rubio však odmietol odhadovať, či sa takúto dohodu podarí dosiahnuť. Zdôraznil, že ide o dlhodobo diskutovanú možnosť a jej uskutočnenie zostáva neisté. „Je tu mimoriadny záujem sprostredkovať niečo také,“ povedal americký minister. Pripomenul, že narušenie námornej dopravy má vážne dôsledky najmä pre krajiny závislé od dovozu potravín a energií.

Podľa Rubia by prípadné čiastočné prímerie nevyriešilo samotnú vojnu, mohlo by však zmierniť jej hospodárske a humanitárne dôsledky. O bezpečnosti plavby v Čiernom mori rokoval 31. októbra aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v Istanbule.

Každý ďalší mesiac vojny prináša nové obete

Rubio na tlačovej konferencii upozornil aj na pokračujúce ľudské a materiálne straty. Ruské útoky podľa neho poškodzujú ukrajinskú energetickú infraštruktúru a spôsobujú rastúci počet civilných obetí.

Zároveň uviedol, že Rusko podľa amerických odhadov prichádza približne o 20-tisíc zabitých vojakov mesačne. Ide o Rubiovo tvrdenie, nie o nezávisle potvrdenú bilanciu. Presné počty vojenských obetí oboch strán zostávajú počas vojny neisté.

„Je to veľmi smrtiaca a ničivá vojna,“ povedal americký minister. Upozornil, že každý ďalší mesiac bojov znamená nové straty a zároveň predlžuje obdobie, ktoré bude Ukrajina potrebovať na obnovu hospodárstva a energetickej infraštruktúry.

Rubio preto zdôraznil, že Washington bude pokračovať v diplomatických kontaktoch s Kyjevom aj Moskvou. Zároveň však odmietol vytvárať dojem, že mierová dohoda je na dosah.

Jeho údajné neverejné varovanie európskym predstaviteľom otvára zásadnú otázku: či by prípadné odovzdanie celého Donbasu Rusku skutočne prinieslo koniec vojny, alebo by Moskva pokračovala v presadzovaní ďalších požiadaviek. Podľa informácií RFE/RL Rubio pred takouto možnosťou spojencov varoval, no konkrétne ďalšie ruské ciele nepomenoval.

Práve preto zostáva otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu jednou z najdôležitejších tém budúcich rokovaní. Bez dohody o tom, ako zabrániť opakovaniu ruskej agresie, by ani prípadné zastavenie bojov nemuselo znamenať trvalý mier.