Putin šokoval: Predstavil najnovší návrh na ukončenie vojny na Ukrajine! Unikol dôležitý detail

Ruský prezident Vladimir Putin navrhol trojstranný summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, na ktorom by sa rokovalo o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa informácií amerického denníka The Wall Street Journal by sa stretnutie mohlo uskutočniť už v novembri v Číne. Pozoruhodné je najmä to, že návrh nepočíta s účasťou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. O budúcnosti krajiny napadnutej Ruskom by tak mohli rokovať predstavitelia troch veľmocí bez jej priameho zastúpenia.

Putinov návrh prišiel počas telefonátu s Trumpom

Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami predložil Putin svoj návrh počas telefonického rozhovoru s Donaldom Trumpom 9. októbra. Ruský prezident má záujem využiť zlepšujúce sa vzťahy s Washingtonom a dosiahnuť dohodu, ktorá by Moskve priniesla priaznivé podmienky na ukončenie vojny.

Kremeľ navrhol usporiadať stretnutie na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), ktorý je naplánovaný na 18. a 19. novembra v čínskom Šen-čene.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že o možnosti trojstranného stretnutia sa diskutuje. Zdôraznil však, že zatiaľ neexistuje konkrétna dohoda.

„Zatiaľ nemáme jasnú predstavu o samotnom stretnutí ani o jeho možnom programe, hoci všetky tri strany pripúšťajú hypotetickú možnosť, že by sa takéto stretnutie mohlo uskutočniť,“ povedal Peskov americkému denníku.

Vysokopostavený americký predstaviteľ zároveň uviedol, že Trump s účasťou na summite zatiaľ nesúhlasil. Podľa neho však nemožno vylúčiť, že americký prezident bude návrhu otvorený, keďže opakovane deklaruje záujem ukončiť vojnu.

O Ukrajine bez Ukrajiny?

Práve neprítomnosť Zelenského predstavuje najcitlivejšiu časť celého návrhu. Trojstranné rokovania Spojených štátov, Ruska a Číny o ukončení vojny bez ukrajinského prezidenta by znamenali neobvyklý diplomatický formát.

Podľa amerického denníka sa Moskva snaží presadiť predstavu, že o najdôležitejších medzinárodných otázkach majú rozhodovať predovšetkým veľmoci. Putin by tak získal príležitosť rokovať priamo s lídrami Spojených štátov a Číny, zatiaľ čo Ukrajina a európske krajiny by zostali mimo hlavného rokovacieho stola.

Denník s odvolaním sa na bývalého ruského spravodajského dôstojníka oboznámeného s diskusiami uviedol, že Putin má ambíciu vytvoriť akúsi obdobu druhej Jaltskej konferencie. Historické stretnutie predstaviteľov Spojených štátov, Sovietskeho zväzu a Veľkej Británie vo februári 1945 významne ovplyvnilo povojnové usporiadanie Európy.

Takéto prirovnanie však vyjadruje predstavu pripisovanú Putinovi jedným zo zdrojov denníka, nie dohodnutý zámer všetkých troch krajín. Nie je známe, že by Trump alebo Si Ťin-pching podporili rokovania o rozdelení sfér vplyvu.

Čína zvažuje výhody aj riziká

Možný summit by predstavoval významnú diplomatickú príležitosť aj pre čínskeho prezidenta. Peking sa dlhodobo snaží posilňovať svoje postavenie vo svetovej politike a prezentovať sa ako aktér schopný sprostredkovať rokovania medzi znepriatelenými stranami.

Podľa zdrojov denníka ruskí predstavitelia už čínskej strane návrh predložili diplomatickou cestou. Peking údajne naznačil, že by proti stretnutiu nemal námietky, pokiaľ by s ním súhlasil aj Trump. Oficiálne potvrdenie čínskej účasti však zatiaľ neprišlo.

„Čína chce byť vnímaná ako ústredný bod medzi veľmocami a potenciálne ako sprostredkovateľ medzi Spojenými štátmi a Ruskom,“ vysvetlila Yun Sun, riaditeľka čínskeho programu washingtonského analytického centra Stimson Center.

Čínske vedenie však podľa zdrojov denníka zároveň zvažuje politické riziká. Si Ťin-pching sa snaží udržiavať blízke vzťahy s Moskvou, no zároveň nechce ohroziť hospodárske väzby s Európou. Priame zapojenie do rokovaní o podmienkach ukončenia vojny by mohlo vyvolať ďalšie napätie vo vzťahoch s európskymi štátmi.

V pozadí je aj dohoda o ruskej nafte

Putinov návrh prichádza v čase, keď Washington a Moskva obnovili hospodársku spoluprácu v oblasti ropných produktov. Počas telefonátu z 9. októbra sa podľa amerických médií hovorilo aj o dohode týkajúcej sa ruského motorového naftového paliva.

Trumpova administratíva následne pristúpila k zmierneniu niektorých sankčných obmedzení voči Rusku. Tento krok vyvolal kritiku medzi americkými zákonodarcami aj na Ukrajine, kde sa objavili obavy, že dodatočné príjmy môžu Moskve pomôcť financovať pokračovanie vojny.

Agentúra Reuters pripomenula, že Trump 13. októbra obhajoval dohodu o ruskej nafte a zároveň tvrdil, že Spojené štáty naďalej poskytujú Ukrajine spravodajské informácie.

„Pomáhame im a poskytujeme im spravodajské informácie. Chceme, aby sa vojna skončila, preto spolupracujeme s nimi aj s Ruskom na jej ukončení,“ povedal americký prezident novinárom.

Trump pritom vysvetľoval, že dohoda o ruskej nafte nie je určená výlučne pre americký trh, ale má umožniť dodávky na svetové trhy.

Trump pritvrdil voči Zelenskému

Vzťahy medzi americkým a ukrajinským prezidentom sa v posledných dňoch opäť dostali pod tlak. Trump kritizoval ukrajinské útoky na ruské rafinérie a naznačil, že Zelenskyj podľa neho neprejavuje dostatočnú ochotu ukončiť vojnu.

V nedeľu 18. októbra americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social obvinil Zelenského, že „nechce ukončiť túto vojnu a pravdepodobne to nikdy nechcel“.

Tieto slová zazneli po ukrajinskom útoku na ropný terminál v Petrohrade. Trump zároveň obhajoval odklad sankcií voči Rusku argumentom, že nechce Moskvu odradiť od rokovacieho stola.

Ukrajinská strana naopak upozorňuje, že zmierňovanie sankčného tlaku môže Putina povzbudiť k pokračovaniu vojny. Zelenskyj kritizoval najmä dohodu o ruskej nafte a americké rozhodnutie odložiť niektoré sankčné opatrenia.

Summit zatiaľ nie je dohodnutý

Hoci Putinov návrh vyvoláva otázky o budúcej podobe mierových rokovaní, jeho uskutočnenie zostáva neisté. Biely dom zatiaľ účasť Donalda Trumpa nepotvrdil a Čína oficiálne neoznámila, že by bola pripravená trojstranné stretnutie hostiť.

Aj hovorca Kremľa pripustil, že rokovania sú zatiaľ iba v predbežnej fáze. Nie je jasné, či sa prezidenti skutočne stretnú, aký by bol program summitu ani či by sa na prípadnej dohode podieľala samotná Ukrajina.

Ako upozornila aj agentúra Reuters, správa o návrhu pochádza predovšetkým zo zdrojov amerického denníka oboznámených s diplomatickými diskusiami.

Putinov plán tak zatiaľ predstavuje diplomatickú iniciatívu, nie potvrdený mierový summit. Už samotná predstava rokovaní troch svetových mocností bez účasti napadnutej krajiny však otvára zásadnú otázku: kto by mal rozhodovať o podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine?