BRUSEL – Európa sa už roky nedokáže dohodnúť, ako skoncovať s posúvaním hodiniek. Nemecký ekonóm preto ponúka úplne iné riešenie: namiesto nekonečného sporu o letný či zimný čas navrhuje prekresliť časové pásma tak, aby lepšie zodpovedali geografickej polohe jednotlivých krajín. Slovensko by podľa podobného modelu zostalo v stredoeurópskom pásme.
Diskusia o konci striedania času sa v Európe opäť vracia. Tentoraz však nejde o nový legislatívny návrh Európskej únie.
Profesor ekonómie a hospodárskej matematiky na Technickej vysokej škole Ostwestfalen-Lippe Korbinian von Blanckenburg presadzuje zásadnejšiu reorganizáciu európskych časových pásiem.
Jeho argument vychádza z jednoduchého problému: dnešné časové pásma v Európe nie vždy dobre zodpovedajú geografickej polohe krajín.
„Potrebujeme nanovo usporiadať časové pásma,“ vysvetľoval von Blanckenburg podľa nemeckého portálu n-tv.
Španieli by si hodinky posunuli dozadu
Najvýraznejšie by zmenu pocítili krajiny na okrajoch dnešného stredoeurópskeho časového pásma.
Španielsko by podľa predstavy ekonóma opustilo stredoeurópsky čas a prešlo na západoeurópsky. Mělo by tak rovnaký čas ako susedné Portugalsko či Británia.
Na opačnej strane Európy by sa hranica ďalšieho časového pásma posunula smerom na západ a časť štátov východne od Nemecka by používala východoeurópsky čas GMT+2.
Zmyslom nie je iba prekresliť mapu. Čas na hodinkách by sa mal viac priblížiť skutočnému slnečnému času a poludnie času, keď je Slnko najvyššie na oblohe.
Von Blanckenburg upozorňuje na extrémy, ktoré by mohli vzniknúť, keby Európa jednoducho zaviedla jeden z dnešných režimov natrvalo.
Pri celoročnom štandardnom, teda „zimnom“ čase, by napríklad počas leta vo východnom Poľsku vychádzalo Slnko približne o tretej ráno. Ak by sa naopak zaviedol celoročný letný čas, v západnom Španielsku by sa počas zimy mohlo rozvidnievať až približne o desiatej.
„Myslím, že žiadna krajina nechce, aby sa ráno rozodnievalo až o pol jedenástej. To je veľmi neskoro. Na druhej strane ľudia nechcú ani to, aby bolo svetlo už o tretej ráno,“ vysvetľuje ekonóm.
A čo Slovensko?
Podobnú reorganizáciu presadzuje aj barcelonská organizácia Time Use Initiative, ktorá chce časové pásma priblížiť geografickej polohe štátov.
V jej modeli by sa napríklad Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko presunuli do západoeurópskeho časového pásma.
Slovensko by spolu s Českom, Nemeckom, Rakúskom či Poľskom zostalo v stredoeurópskom pásme.
Pre Slovákov by teda samotné prekreslenie časových pásiem podľa tohto modelu neznamenalo jednorazový posun o hodinu dopredu či dozadu.
Zásadná otázka by však zostala: Európa by sa zároveň musela dohodnúť na zrušení sezónneho posúvania hodiniek.
Európania už raz povedali jasné nie
Európska komisia navrhla skončiť s pravidelným striedaním času už v septembri 2018. Predchádzala tomu mimoriadne veľká verejná konzultácia.
Zapojilo sa do nej približne 4,6 milióna ľudí a 84 percent respondentov podporilo zrušenie striedania času. Na Slovensku bolo podľa údajov Európskej komisie za jeho zrušenie 80 percent účastníkov.
Európsky parlament následne v marci 2019 podporil ukončenie sezónnych zmien času.
Tým sa však celý proces prakticky zastavil.
Členské štáty sa nedohodli na spoločnej pozícii a Rada EÚ ju dodnes neprijala. Bez dohody Rady a Európskeho parlamentu nemôže zmena vstúpiť do platnosti.
Európska komisia pritom od svojho zámeru neustúpila. Vo svojom pracovnom programe potvrdila pokračovanie snahy nájsť riešenie a spustila ďalšiu štúdiu, ktorá má členským štátom pomôcť pri rozhodovaní. Jej dokončenie sa očakáva do konca roka 2026.
Tento rok hodinky ešte určite posunieme
Kým sa členské štáty nedohodnú, platia súčasné pravidlá.
Na Slovensku aj v ostatných krajinách EÚ, ktoré používajú sezónnu zmenu času, sa preto v nedeľu 25. októbra 2026 opäť vrátime z letného na štandardný čas.
O tretej hodine ráno si hodinky posunieme späť na druhú.
Európska legislatíva naďalej stanovuje začiatok letného času na poslednú marcovú nedeľu a návrat k štandardnému času na poslednú októbrovú nedeľu.
Prekreslenie časových pásiem by navyše samo osebe nebolo jednoduchým riešením. Zmenám by sa musela prispôsobiť medzinárodná doprava, firmy, informačné systémy či cestovné poriadky a predovšetkým by ich museli európske krajiny koordinovať.
Ani samotný autor myšlienky preto netvrdí, že jeho model bude prijatý.
„Kedy a či nové pravidlá prídu, samozrejme povedať nemôžem. Ale nech sa na to pozrieme akokoľvek, už dávno sme ich potrebovali,“ uzatvára von Blanckenburg.
