Zruší sa striedanie času? Významná krajina EÚ chce urobiť rázny krok! Brusel sa bude diviť

Európska únia sa po rokoch môže opäť intenzívnejšie zaoberať zrušením sezónneho striedania času. Impulz tentoraz prichádza z Talianska, kde poslanec Andrea Barabotti zo strany Liga predložil návrh parlamentného uznesenia. Jeho cieľom je zaviazať taliansku vládu, aby na európskej úrovni presadzovala obnovenie rokovaní a podporovala zavedenie celoročného letného času. Hoci sa iniciatíva opiera o výsledky parlamentného skúmania aj petíciu so státisícmi podpisov, k definitívnemu rozhodnutiu má zatiaľ ďaleko.

Taliani chcú rozhýbať Brusel

Nový návrh predložil Barabotti vo štvrtok 15. októbra. Nadviazal tým na niekoľkomesačnú prácu parlamentnej komisie pre výrobné činnosti, obchod a cestovný ruch, ktorá skúmala hospodárske, zdravotné a spoločenské dôsledky prípadného zrušenia striedania času.

Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera má uznesenie vyzvať vládu, aby podporila obnovenie rokovaní v európskych inštitúciách a presadzovala trvalý letný čas. Taliansko by tak mohlo patriť medzi krajiny, ktoré sa pokúsia nájsť v tejto otázke spoločné európske riešenie.

Iniciatíva vznikla v spolupráci s Talianskou spoločnosťou environmentálnej medicíny (SIMA) a spotrebiteľskou organizáciou Consumerismo No Profit. Podporuje ju aj internetová petícia, ktorá podľa jej organizátorov získala takmer 360-tisíc podpisov.

Parlamentná komisia schválila záverečný dokument svojho skúmania 1. októbra jednomyseľne. To však neznamená, že sa odborníci zhodli na ponechaní letného času počas celého roka. Práve výber vhodného časového režimu zostáva jednou z najspornejších otázok.

Milióny eur a dlhšie svetlé večery

Zástancovia celoročného letného času poukazujú najmä na možné úspory elektrickej energie. Podľa údajov talianskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy Terna prinieslo doterajšie využívanie letného času merateľné zníženie spotreby elektriny.

Talianske analýzy odhadujú, že zavedenie trvalého letného času by mohlo priniesť dodatočnú ročnú úsporu približne 160 miliónov kilowatthodín elektriny. Ide však o odhad, nie o zaručený výsledok. Skutočný prínos by závisel od spotrebiteľského správania, cien energií a ďalších okolností.

Prínosy by podľa podporovateľov mohli pocítiť aj obchodníci, reštaurácie a cestovný ruch. Viac denného svetla v popoludňajších a večerných hodinách by mohlo podporiť návštevy obchodov, pohyb v mestách aj vonkajšie aktivity.

Podrobnosti obsahuje záverečný dokument talianskej parlamentnej komisie, ktorý sa zaoberá nielen spotrebou energie, ale aj dopravou, pracovným prostredím, zdravím a organizáciou každodenného života.

Problémom môžu byť tmavé zimné rána

Nie všetci odborníci však považujú trvalý letný čas za najvhodnejšie riešenie. Časť lekárov a špecialistov na spánok upozorňuje, že pre ľudský organizmus môže byť prirodzenejšie zachovanie štandardného, ľudovo nazývaného zimného času.

Dôvodom je najmä ranné denné svetlo, ktoré pomáha nastavovať biologické hodiny človeka. Ak by letný čas platil aj počas zimy, slnko by vychádzalo o hodinu neskôr, než sme zvyknutí pri súčasnom zimnom čase.

V niektorých talianskych mestách by to znamenalo, že deti by chodili do školy a mnohí zamestnanci do práce ešte za tmy. Napríklad v Miláne by pri celoročnom letnom čase v období zimného slnovratu slnko vychádzalo približne o deviatej ráno.

Odborníci preto rozlišujú dve samostatné otázky: či prestať dvakrát ročne posúvať hodinky a ktorý čas následne ponechať. Zrušenie striedania času totiž automaticky neznamená, že musí zostať práve letný čas.

Európa o zmene rozhodovala už pred siedmimi rokmi

Diskusia o zrušení striedania času nie je nová. Európska komisia v roku 2018 uskutočnila verejnú konzultáciu, do ktorej sa zapojilo približne 4,6 milióna ľudí. Až 84 percent respondentov podporilo ukončenie pravidelného posúvania hodiniek.

Výsledok však nemožno považovať za reprezentatívny prieskum verejnej mienky všetkých obyvateľov EÚ. Išlo o dobrovoľnú internetovú konzultáciu, do ktorej sa ľudia zapájali z vlastnej iniciatívy.

Európsky parlament v marci 2019 podporil návrh na ukončenie sezónnych zmien času. Konečné schválenie však vyžaduje aj dohodu členských štátov v Rade Európskej únie, ktorá dodnes nedospela k spoločnému stanovisku.

Ako vysvetľuje Rada Európskej únie, členské krajiny sa musia dohodnúť na spoločnom postupe. Nejde pritom iba o pohodlie obyvateľov. Rozdielne časové režimy v susedných štátoch by mohli komplikovať medzinárodnú dopravu, logistiku aj fungovanie jednotného trhu.

Kým sa európske inštitúcie nedohodnú na zmene pravidiel, členské štáty musia pokračovať v súčasnom systéme.

Brusel pripravuje nové podklady

Určitý posun by mohla priniesť nová štúdia Európskej komisie, ktorá sa začala pripravovať vo februári 2026. Má posúdiť hospodárske, zdravotné, spoločenské a dopravné dôsledky rôznych možností zrušenia striedania času.

Jej výsledky sa očakávajú do konca roka 2026. Následne bude na európskych inštitúciách, či sa rozhodnú obnoviť legislatívne rokovania.

Talianska iniciatíva preto neznamená okamžité zrušenie zimného času. Predstavuje skôr politický pokus o obnovenie diskusie, ktorá sa v Bruseli zastavila pred niekoľkými rokmi.

Kedy si posunieme hodinky na Slovensku?

Pre Slovákov sa zatiaľ nič nemení. Najbližší prechod na štandardný, teda zimný čas, nastane už v nedeľu 25. októbra 2026. O tretej hodine ráno sa hodinky posunú späť na druhú, takže noc bude o hodinu dlhšia.

Ďalší prechod na letný čas je podľa platných pravidiel naplánovaný na 28. marca 2027.

Európska komisia už zverejnila aj harmonogram striedania času na roky 2027 až 2031. Neznamená to, že striedanie času musí pokračovať až do roku 2031 za každých okolností. Ak by sa európske inštitúcie medzitým dohodli na zmene legislatívy, harmonogram by sa mohol upraviť.

Nateraz je však isté iba jedno: hodinky si na konci októbra ešte posunieme. Či to budeme robiť aj v ďalších rokoch, závisí od dohody celej Európskej únie.