BOSTON – Pri slovách pracovné ožiarenie si človek zrejme predstaví jadrovú elektráreň či nemocnicu. Nový rozsiahly výskum však ukázal úplne iným smerom. Najvýraznejšie výsledky vedci zaznamenali pri ľuďoch, ktorí trávia pracovný čas tisíce metrov nad zemou.
Najhoršie dopadli palubní sprievodcovia
Vedci z Harvard Medical School analyzovali údaje z 12,7 milióna amerických úmrtných listov z rokov 2020 až 2024. Porovnali celkovo 503 povolaní a sledovali úmrtia na druhy rakoviny, pri ktorých je známa súvislosť s ionizujúcim žiarením.
Výsledok bol prekvapujúci. Na prvých dvoch miestach neboli pracovníci jadrového priemyslu ani zdravotníci pracujúci so žiarením.
Najvyšší podiel zaznamenali medzi palubnými sprievodcami, nasledovali piloti.
Rakoviny spojené so žiarením predstavovali 6,9 percenta úmrtí palubných sprievodcov a 6,7 percenta úmrtí pilotov. V celej pracujúcej populácii to bolo približne päť percent. Po zohľadnení veku, pohlavia a ďalších faktorov mali palubní sprievodcovia približne o 50 percent vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na tieto nádory, piloti o 36 percent.
Nebezpečenstvo prichádza z vesmíru
Dôvod treba hľadať vysoko nad našimi hlavami. Zem neustále zasahuje kozmické ionizujúce žiarenie pochádzajúce zo Slnka a vzdialenejších častí vesmíru.
Na povrchu planéty nás pred jeho veľkou časťou chráni atmosféra. Vo výške nad desať kilometrov, kde sa pohybujú dopravné lietadlá, je však atmosférická ochrana podstatne slabšia.
Bežný dovolenkár, ktorý absolvuje niekoľko letov ročne, sa podľa autorov štúdie nemusí znepokojovať. Úplne iná situácia je pri posádkach, ktoré vo vzduchu strávia stovky hodín ročne.
Predchádzajúce odborné práce odhadujú pri členoch leteckých posádok priemernú ročnú dávku kozmického žiarenia okolo 3 milisievertov. Ide o vyššiu pracovnú expozíciu než pri mnohých ľuďoch, ktorí so zdrojmi žiarenia pracujú priamo na zemi.
Vedci sledovali konkrétne druhy rakoviny
Výskumníci sa nezamerali na všetky nádory. Vybrali druhy, pri ktorých existujú dôkazy o súvislosti s ionizujúcim žiarením – okrem iného rakovinu prsníka, prostaty, štítnej žľazy, melanóm a niektoré leukémie.
Výsledok podporila ešte jedna zaujímavá okolnosť. Pri rakovinách, ktoré nie sú považované za súvisiace s ionizujúcim žiarením, sa piloti a palubní sprievodcovia medzi najrizikovejšími povolaniami neobjavili.
Autori preto považujú pracovnú expozíciu kozmickému žiareniu za možné vysvetlenie zisteného rozdielu.
Dokázať priamu príčinu však štúdia nedokáže.
Výskum má svoje limity
Vedci totiž nepoznali množstvo žiarenia, ktorému bol počas kariéry vystavený každý konkrétny človek. Pracovali s údajmi na úmrtných listoch a uvedeným obvyklým povolaním. Nemali teda podrobné informácie o počte nalietaných hodín, trasách ani celoživotnej dávke žiarenia.
Do výsledkov môžu vstupovať aj ďalšie špecifiká práce leteckých posádok. Časté nočné lety, striedanie časových pásiem a narúšanie prirodzeného cirkadiánneho rytmu sa už dlhšie skúmajú ako možné zdravotné riziká.
Napriek tomu odborníci považujú výsledky za dostatočne výrazné na to, aby sa otázke pracovnej ochrany leteckých posádok venovala väčšia pozornosť.
Žiarenie sa v USA povinne nemeria
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) uznáva vystavenie posádok kozmickému ionizujúcemu žiareniu. V Spojených štátoch však pre pilotov a palubných sprievodcov neexistuje federálny limit pracovnej dávky ani povinné individuálne monitorovanie žiarenia.
Autori preto hovoria o potrebe lepšieho sledovania expozície a primeranej ochrany posádok.
Pre bežných cestujúcich však výsledky nie sú dôvodom rušiť dovolenku či služobnú cestu. Samotní autori štúdie upozorňujú, že ich zistenia sa týkajú predovšetkým ľudí, ktorí lietajú profesionálne celé roky, nie človeka, ktorý niekoľkokrát do roka nastúpi do lietadla.
