WASHINGTON – Jedného večera by sme zdvihli hlavu a na oblohe by jednoducho nebol. Žiadny kosáčik, spln ani mesačný svit. Na prvý pohľad by sa možno nestalo nič dramatické – Zem by sa ďalej otáčala a ráno by vyšlo Slnko. Lenže Mesiac nie je iba peknou kulisou nočnej oblohy. Bez neho by sme postupne zisťovali, koľko vecí na našej planéte celé miliardy rokov nenápadne držal pod kontrolou.
Prvá zmena by prišla ešte v noci
Ak by sme Mesiac dokázali zázračne odstrániť bez ďalších fyzikálnych následkov, jednou z prvých viditeľných zmien by bola obyčajná tma.
Noci by boli podstatne tmavšie. Mesačné svetlo je síce iba odrazeným slnečným žiarením, pre množstvo živočíchov však predstavuje dôležitú súčasť života.
Mnohé nočné druhy využívajú Mesiac na orientáciu, lov alebo únik pred predátormi. Iné prispôsobili mesačným fázam rozmnožovanie či získavanie potravy. Jeho náhle zmiznutie by preto postupne zasiahlo celé ekosystémy, upozorňuje n-tv s odvolaním sa na odborné zdroje.
Človek by si medzitým musel zvyknúť na oblohu, na ktorej by po zotmení zostali iba hviezdy a planéty.
More by sa začalo správať inak
Oveľa väčšia zmena by sa odohrala pri pobreží.
Mesiac je hlavným motorom pozemského prílivu a odlivu. Jeho gravitácia pôsobí na oceány a vytvára slapové vydutia, cez ktoré Zem pri svojej rotácii prechádza. NASA pripomína, že na príliv a odliv pôsobí aj Slnko, jeho účinok je však slabší. Morská hladina by teda bez Mesiaca neprestala kolísať úplne, rozdiely by však boli výrazne menšie.
Dôsledky by nepocítili iba dovolenkári čakajúci na príliv.
Na pravidelnom striedaní vody závisia pobrežné biotopy a množstvo organizmov – od mäkkýšov a kôrovcov až po ďalšie živočíchy, ktoré si počas evolúcie prispôsobili život rytmu prílivu a odlivu.
A keďže slapové procesy sú súčasťou veľkého oceánskeho systému, zmeny by sa časom mohli prejaviť aj na premiešavaní vody a prenose tepla medzi jednotlivými oblasťami planéty.
Deň by sa zrazu neskrátil
Tu prichádza možno najväčšie prekvapenie.
Mesiac už miliardy rokov pôsobí na Zem ako veľmi jemná brzda. Slapové trenie postupne spomaľuje rotáciu našej planéty a predlžuje deň.
V dávnej minulosti sa preto Zem otáčala podstatne rýchlejšie. Geologické výskumy napríklad naznačujú, že približne pred 3,2 miliardy rokov mohol deň trvať len okolo 13 hodín.
Mohlo by sa teda zdať, že po zmiznutí Mesiaca by sa Zem opäť roztočila a naše dni skrátili.
Nestalo by sa to.
„Ak by sme teraz Mesiac odčarovali, tento brzdný účinok by zmizol – neexistovala by však sila, ktorá by rotáciu Zeme opäť zrýchlila,“ vysvetľuje pre n-tv Martin Knapmeyer z Nemeckého centra pre letectvo a kozmonautiku (DLR).
Na začiatku by preto deň zostal približne 24-hodinový. Zmenil by sa najmä jeho ďalší vývoj počas nesmierne dlhého obdobia.
Najväčšia zmena by mohla prísť až po veľmi dlhom čase
Mesiac zohráva ešte jednu úlohu, ktorú pri pohľade na nočnú oblohu vôbec nevidíme – pomáha stabilizovať sklon zemskej osi.
Dnes je zemská os naklonená približne o 23,5 stupňa a práve tento sklon je dôvodom, prečo máme ročné obdobia.
Klasická štúdia astronóma Jacquesa Laskara a jeho kolegov, publikovaná v časopise Nature, ukázala, že bez Mesiaca by mohol byť sklon zemskej osi počas veľmi dlhých období omnoho menej stabilný. V extrémnych modeloch sa objavovali obrovské výkyvy, ktoré by zásadne menili množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na jednotlivé časti Zeme.
A s tým aj klímu.
Oblasti, ktoré dnes poznajú mierne leto a zimu, by za určitých okolností mohli zažívať oveľa extrémnejšie ročné obdobia.
Zem bez Mesiaca však nemusí byť automaticky peklom
Tu je však dôležité pridať jedno „ale“.
Neskoršie simulácie vedcov z NASA Ames Research Center ukázali, že predstava Zeme bez Mesiaca ako planéty s úplne chaoticky lietajúcou osou môže byť príliš jednoduchá.
V ich modeloch sa sklon osi bezmesačnej Zeme síce menil podstatne viac než dnes, počas stoviek miliónov rokov však často zostával v obmedzenom rozsahu. Vedci preto dospeli k záveru, že veľký Mesiac nemusí byť absolútne nevyhnutnou podmienkou dlhodobo obývateľnej planéty.
Inými slovami: bez Mesiaca by bola Zem iná, ale neznamená to automaticky okamžitú klimatickú katastrofu.
Bez neho by možno neexistoval ani svet, ktorý poznáme
A potom je tu ešte jeden háčik celého myšlienkového experimentu.
Pýtať sa, čo by sa stalo, keby Mesiac dnes zmizol, je niečo úplne iné než pýtať sa, ako by vyzerala Zem, keby nikdy nevznikol.
Mesiac sprevádza našu planétu viac ako štyri miliardy rokov. Po celý ten čas ovplyvňoval jej rotáciu, oceány, príliv a odliv aj podmienky, v ktorých sa vyvíjal život.
Keby tu nikdy nebol, Zem by sa od svojho detstva vyvíjala inak. Dni by mali inú dĺžku, oceány iný rytmus a evolúcia by prebiehala v odlišných podmienkach.
Či by nakoniec vznikol človek schopný večer zdvihnúť hlavu a rozmýšľať, kam sa podel Mesiac, už veda povedať nedokáže.
Isté je iba jedno: náš nenápadný sused vzdialený v priemere približne 384 400 kilometrov je pre Zem oveľa dôležitejší, než naznačuje pokojný biely kotúč na nočnej oblohe.
