OSLO – Vzťahy medzi Ruskom a NATO sa dostali do bodu, keď môže nesprávne vyhodnotený vojenský incident prerásť do oveľa vážnejšej konfrontácie. Tvrdí to ruský veľvyslanec v Nórsku Nikolaj Korčunov, podľa ktorého sa po obmedzení vzájomnej komunikácie výrazne zvýšilo riziko vojny spôsobenej chybným odhadom. NATO odkazuje, že komunikačné kanály úplne zatvorené nie sú a jeho najvyšší veliteľ v Európe je pripravený hovoriť priamo s ruským náčelníkom generálneho štábu.
Rusko: Riziko vojenskej konfrontácie rastie
Nikolaj Korčunov nie je v kontaktoch s NATO nováčikom. V rokoch 2009 až 2015 pôsobil ako zástupca ruského veľvyslanca pri Severoatlantickej aliancii a v súčasnosti zastupuje Moskvu v Nórsku.
V rozhovore pre Politico upozornil, že vzťahy oboch strán sú dnes podstatne nebezpečnejšie než v časoch jeho pôsobenia v Bruseli.
„Riziká a nebezpečenstvo vojenskej konfrontácie výrazne rastú pre nedostatok dialógu,“ povedal Korčunov.
Podľa diplomata mali predstavitelia oboch strán v minulosti lepšiu predstavu o vzájomných zámeroch. Dnes považuje NATO za menej predvídateľné a tvrdí, že práve nedostatok komunikácie zvyšuje možnosť nesprávneho vyhodnotenia situácie.
„Budovanie dôvery a dialóg sú teraz oveľa dôležitejšie na všetkých úrovniach,“ dodal.
Jeden incident môže spustiť reťazovú reakciu
Korčunov hovorí predovšetkým o nebezpečenstve neúmyselnej eskalácie. V čase vysokej vojenskej aktivity môže jedna strana nesprávne vyhodnotiť pohyb lietadla, dronu, lode či vojenskej jednotky ako nepriateľský krok a reagovať skôr, než sa podarí zistiť, čo sa v skutočnosti stalo.
Takéto obavy nie sú iba hypotetické. NATO vlani po sérii narušení vzdušného priestoru spojeneckých krajín Ruskom upozornilo, že podobné incidenty zvyšujú riziko nesprávneho vyhodnotenia situácie a ohrozujú ľudské životy.
Aliancia v reakcii posilnila východné krídlo a spustila operáciu Eastern Sentry. NATO uvádza, že v posledných rokoch rastie počet narušení vzdušného priestoru, kybernetických útokov a sabotáží, ktoré pripisuje Rusku. Moskva podobné obvinenia odmieta.
Napätie sa zvýšilo aj v posledných týždňoch. Nemecko tento týždeň oficiálne obvinilo Rusko z pokusu o útok dronmi s výbušninami na letisko Lipsko/Halle. Moskva zodpovednosť odmietla a obvinenia označila za vykonštruované.
Najvyšší veliteľ NATO je pripravený zdvihnúť telefón
NATO však Korčunovovu predstavu, že medzi oboma stranami prakticky neexistuje možnosť komunikovať, úplne nezdieľa.
Hovorca Vrchného veliteľstva spojeneckých síl v Európe (SHAPE) Martin O'Donnell pre Politico uviedol, že NATO a Rusko majú k dispozícii viacero komunikačných kanálov medzi jednotlivcami aj ozbrojenými silami a Aliancia ich považuje za otvorené.
Ešte dôležitejšie je, že vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál Alexus Grynkewich, je podľa O'Donnella pripravený hovoriť priamo s náčelníkom ruského generálneho štábu Valerijom Gerasimovom.
Účelom takéhoto kontaktu by bolo práve zabrániť chybnému vyhodnoteniu vojenskej situácie a nechcenej eskalácii.
NATO však neuviedlo, či už Grynkewich s Gerasimovom v poslednom období priamo komunikovali.
Po invázii na Ukrajinu sa vzťahy prakticky zmrazili
Vzťahy NATO a Ruska sa nezačali rozpadať až po februári 2022.
V roku 2021 Aliancia odobrala akreditáciu ôsmim členom ruskej misie pri NATO, ktorých označila za neohlásených príslušníkov ruských spravodajských služieb. Moskva následne pozastavila činnosť svojej misie pri NATO a zároveň ukončila pôsobenie styčnej vojenskej misie NATO a informačnej kancelárie Aliancie v Moskve.
Posledné zasadnutie Rady NATO – Rusko sa uskutočnilo 12. januára 2022. Spojenci vtedy s Moskvou rokovali aj o ruskom hromadení vojsk pri Ukrajine.vO niekoľko týždňov neskôr Rusko spustilo rozsiahlu inváziu.
NATO odvtedy tvrdí, že Rusko odmietlo diplomatickú cestu, ktorú mu spojenci ponúkali, a politický dialóg na úrovni Rady NATO – Rusko zostal zmrazený.
Američania však obnovili vojenský kontakt
Úplné komunikačné vákuum napriek tomu nevzniklo. Spojené štáty vo februári tohto roka oznámili obnovenie vojenského dialógu na vysokej úrovni s Ruskom. Jeho cieľom má byť zvýšenie transparentnosti a možnosť deeskalovať situáciu v prípade krízy.
Washington využíva aj ďalšie kanály. Koncom augusta odcestoval do Moskvy riaditeľ CIA John Ratcliffe. Dva zdroje oboznámené s rokovaním následne agentúre Reuters potvrdili, že počas stretnutí otvoril aj možnosť ruskej operácie proti niektorému členovi NATO. Podľa medializovaných informácií sa americké obavy týkali predovšetkým pobaltských štátov.
NATO pritom 30. augusta zdôraznilo, že v súčasnosti nevidí bezprostrednú hrozbu priameho útoku Ruska. Zároveň však tvrdí, že Moskva stupňuje hybridné aktivity v Európe, a Aliancia preto zostáva v stave zvýšenej ostražitosti.
S NATO chce Moskva hovoriť, s EÚ nie
Korčunovov odkaz má aj zaujímavý paradox. Zatiaľ čo žiada intenzívnejšiu komunikáciu s vojenskými štruktúrami NATO, voči Európskej únii zaujal podstatne odmietavejší postoj.
„S Európskou úniou neexistuje dialóg,“ vyhlásil pre Politico. Tvrdí, že Moskva nemá záujem o rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou ani predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Európsku úniu obvinil, že sa nachádza vo „fáze eskalácie proti Rusku“.
Európska komisia však jeho tvrdenie korigovala. Jej hovorkyňa Anitta Hipperová uviedla, že EÚ naďalej udržiava diplomatické kontakty s Moskvou, okrem iného prostredníctvom svojho zastúpenia v ruskej metropole. Pripustila však, že charakter a úroveň komunikácie sa od ruskej invázie v roku 2022 výrazne zmenili.
Umelá inteligencia môže skrátiť čas na rozhodnutie
Korčunov upozornil ešte na jeden faktor, ktorý podľa neho môže riziko náhodného konfliktu v budúcnosti výrazne zvýšiť – umelú inteligenciu a autonómne zbraňové systémy.
Moderné systémy dokážu identifikovať možné ciele a reagovať čoraz rýchlejšie. Práve skracovanie času medzi zistením hrozby a rozhodnutím o reakcii môže podľa ruského diplomata spôsobiť, že na overenie situácie klasickou komunikáciou už jednoducho nezostane čas.
„V situácii, keď sa na vojenské účely používajú algoritmy – umelá inteligencia namiesto ľudí –, možno nebudete mať čas ani zdvihnúť telefón,“ povedal Korčunov.
Jeho slová prichádzajú v čase, keď sa Rusko a NATO navzájom obviňujú z eskalácie, Európa posilňuje obranu a západné spravodajské služby analyzujú riziko možnej ruskej operácie proti Aliancii.
Korčunovov odkaz je však tentoraz nezvyčajne jednoduchý: čím menej spolu dve jadrové vojenské mocnosti komunikujú, tým väčšie je riziko, že raz niektorá z nich pochopí konanie tej druhej nesprávne.
