BRUSEL – Americké spravodajské hodnotenia vyvolali medzi spojencami obavy, že Rusko by sa v najbližších rokoch mohlo pokúsiť o obmedzený útok proti niektorej krajine NATO. Nemuselo by ísť o rozsiahlu inváziu – scenáre zahŕňajú menší pozemný vpád či kybernetický útok, ktorým by Moskva mohla otestovať reakciu Aliancie. Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker preto vyzýva Európu, aby zbrojila a cvičila tak, aby bola na podobný scenár pripravená
Američania hovoria o obmedzenom útoku
Nové obavy vychádzajú z amerických spravodajských hodnotení, o ktorých ako prvý informoval The Wall Street Journal. Podľa ľudí oboznámených s ich obsahom by Rusko mohlo byť schopné podniknúť obmedzenú akciu proti niektorej členskej krajine NATO podstatne skôr, než s čím spojenci donedávna počítali.
Nemuselo by pritom ísť o klasickú inváziu desaťtisícov vojakov.
Do úvahy prichádza napríklad krátky vpád na územie členského štátu, útok dronmi či raketami alebo kybernetická a iná hybridná operácia. Zmyslom takejto akcie by podľa analytikov mohlo byť preverenie, či sa všetky štáty NATO dokážu zhodnúť na spoločnej a rozhodnej reakcii.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) upozorňuje, že pri obmedzenej operácii by Rusko nepotrebovalo rozsiahle sústreďovanie síl, aké bolo viditeľné pred inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. ISW zároveň zdôrazňuje, že nepozoruje dôkazy o podobnom masívnom zhromažďovaní ruských jednotiek pri hraniciach pobaltských štátov.
Šéf CIA preto nečakane letel do Moskvy
Vážnosť amerických obáv ukázala nezvyčajná cesta riaditeľa CIA Johna Ratcliffa, ktorý 25. augusta neohlásene pricestoval do Moskvy.
Podľa The Wall Street Journal a Politico mal ruských predstaviteľov varovať pred akýmkoľvek útokom na členské krajiny NATO, pričom pozornosť sa sústredila predovšetkým na Estónsko, Lotyšsko a Litvu.
Ratcliffe pricestoval americkým vojenským transportným lietadlom C-17. Ruská strana následne potvrdila, že sa stretol so šéfom ruskej zahraničnej rozviedky SVR Sergejom Naryškinom.
Reuters neskôr s odvolaním na svoje zdroje potvrdil, že Ratcliffe počas rokovaní skutočne otvoril americké obavy z možnej ruskej operácie proti členskej krajine NATO.
„Musíme cvičiť, akoby na tom záležalo“
Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker teraz v rozhovore pre USA Today vyzval spojencov, aby túto možnosť nepodceňovali.
„Nemôžete predpovedať, čo urobí Vladimir Putin alebo ktorýkoľvek protivník. Jediné, čo môžete urobiť, je byť pripravení, odradiť ho a zariadiť, aby sa mu takýto krok neoplatil,“ povedal Whitaker.
Podľa veľvyslanca sa NATO musí pripravovať každý deň tak, aby útoku zabránilo a zároveň bolo schopné reagovať, ak by k nemu predsa len došlo.
Whitaker preto požaduje nielen vyššie výdavky na obranu, ale aj intenzívnejšie vojenské cvičenia a rýchlejšie budovanie výrobných kapacít.
„Musíme cvičiť, akoby na tom záležalo. Musíme sa pripravovať, musíme investovať do schopností,“ povedal pre USA Today.
Rusko vyrába zbrane vo vojnovom režime
Jedným z problémov je podľa amerických predstaviteľov rozdiel medzi tempom zbrojenia Ruska a západných krajín.
Moskva počas vojny výrazne rozšírila svoju obrannú výrobu a veľkú časť ekonomiky prispôsobila potrebám armády. Európa a Spojené štáty naopak stále fungujú prevažne v podmienkach mierovej ekonomiky.
„Rozdiel medzi Ruskom a NATO spočíva v tom, že oni fungujú vo vojnovom režime a my nie,“ upozornil pre USA Today Max Bergmann z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Ako príklad uviedol schopnosť Ruska vyrábať veľké množstvo riadených striel a problém Západu dostatočne rýchlo produkovať rakety protivzdušnej obrany.
NATO už preto vlani schválilo nový cieľ, podľa ktorého majú spojenci do roku 2035 smerovať na obranu a súvisiace bezpečnostné výdavky päť percent HDP, z toho najmenej 3,5 percenta priamo na vojenské potreby. Americká strana teraz tlačí na to, aby sa budovanie reálnych vojenských kapacít zrýchlilo.
Útok teraz nikto neočakáva
Súčasné varovania však neznamenajú, že americké tajné služby očakávajú bezprostredný ruský útok na NATO.
Samotný Whitaker pripomenul, že ruská armáda je momentálne silne viazaná vojnou na Ukrajine a po prípadnom skončení bojov by potrebovala roky na obnovenie svojich síl.
Podobné hodnotenie poskytlo aj samotné NATO. Predstaviteľ Aliancie cez víkend agentúre Reuters povedal, že napriek rastúcemu počtu ruských hybridných aktivít NATO v súčasnosti nevidí bezprostrednú hrozbu priameho útoku.
Upokojujúco sa vyjadril aj fínsky prezident Alexander Stubb. Podľa spravodajských informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú dôkazy, že by Rusko pripravovalo priamy útok na členskú krajinu Aliancie.
Trump: Na NATO nezaútočí
Americký prezident Donald Trump je ešte jednoznačnejší.
Keď sa ho minulý týždeň novinári pýtali na Ratcliffovu návštevu Moskvy a možné ruské plány, povedal: „Na územie NATO nezaútočí.“
Rusko akékoľvek úmysly napadnúť Alianciu odmieta. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil správy o možnej agresii proti NATO za nepodložené a tvrdí, že nezodpovedajú ruským zámerom.
Hybridné útoky však už Európa rieši
Obavy zároveň prichádzajú v čase, keď európske štáty zaznamenávajú čoraz viac incidentov, ktoré pripisujú Rusku.
Nemecko tento týždeň oficiálne obvinilo Moskvu z pokusu o útok výbušnými dronmi na letisko Lipsko/Halle. Európska komisia označila tento prípad za ďalšiu eskaláciu ruských hybridných aktivít na území Európskej únie. Rusko zodpovednosť odmieta.
NATO už v auguste odsúdilo aj narušenia vzdušného priestoru Poľska a Rumunska a oznámilo ďalšie posilňovanie protivzdušnej a protiraketovej obrany na východnom krídle od Baltického až po Čierne more.
Americké varovanie preto nie je predpoveďou, že Rusko zaútočí. Washington spojencov nabáda, aby vytvorili takú vojenskú silu a pripravenosť, pri ktorej by Moskva dospela k záveru, že ani obmedzený pokus o otestovanie NATO nemá šancu uspieť.
