CAMBRIDGE – Asteroidy, jadrové vojny či umelá inteligencia pravidelne dominujú debatám o existenčných hrozbách. Vedci z Cambridgeskej univerzity však upozorňujú na inú katastrofu, ktorá by mohla zasiahnuť planétu bez jediného varovného výstrelu. Supervulkán podľa nich síce nepredstavuje bezprostrednú hrozbu, no ak by vybuchol, ľudstvo by čelilo rokom chladu, neúrody a narušenia globálneho zásobovania.
Katastrofa, na ktorú nemáme plán
Výskumníci z Centra pre štúdium existenčných rizík na Cambridgeskej univerzite tvrdia, že svet venuje oveľa viac pozornosti zriedkavým asteroidom než supervulkánom, hoci ich dôsledky môžu byť porovnateľne ničivé.
Vo svojej analýze upozorňujú, že veľká vulkanická erupcia by mohla vyvrhnúť do atmosféry obrovské množstvo síry a prachu. Tie by odrážali slnečné žiarenie a na niekoľko rokov výrazne ochladili klímu.
Vedci zdôrazňujú, že nejde o otázku najbližších dní ani rokov. Problémom je podľa nich skôr to, že civilizácia nemá pripravený plán, ako zvládnuť globálne narušenie poľnohospodárstva, dopravy a dodávok potravín.
Erupcia by neznamenala zánik planéty
Pojem „supervulkán“ znie dramaticky, no neznamená automaticky zničenie Zeme. Ide o mimoriadne silnú erupciu, ktorá dokáže vyvrhnúť viac než 1 000 kubických kilometrov materiálu.
Najznámejšími kandidátmi sú napríklad Yellowstone v USA alebo Taupō na Novom Zélande. Vedci však nehovoria, že niektorý z nich smeruje k bezprostrednej erupcii.
Podľa klimatológov by najväčším problémom nebola láva, ale popol a aerosóly v atmosfére. Tie by mohli na niekoľko rokov znížiť priemernú teplotu planéty, oslabiť úrodu a spôsobiť rozsiahle výpadky v globálnom obchode.
História ukazuje, čo dokáže vulkán
Podobný scenár už Zem zažila – hoci v menšom rozsahu.
Keď v roku 1815 vybuchla indonézska sopka Tambora, do atmosféry sa dostalo toľko materiálu, že nasledujúci rok vošiel do dejín ako „rok bez leta“. Európu aj Severnú Ameriku zasiahli mimoriadne chladné mesiace, neúroda a hladomor.
Cambridgeskí vedci upozorňujú, že dnešná globalizovaná spoločnosť je síce technologicky vyspelejšia, no zároveň oveľa viac závislá od medzinárodných dodávateľských reťazcov.
Prečo sme zraniteľnejší než naši predkovia
Podľa autorov štúdie by dnešný svet mohol utrpieť oveľa väčšie ekonomické škody než spoločnosť pred dvoma storočiami.
Moderné poľnohospodárstvo funguje s minimálnymi rezervami, veľká časť potravín cestuje cez kontinenty a mestá sú závislé od každodenných dodávok. Niekoľkoročné ochladenie by preto mohlo zasiahnuť nielen úrodu, ale aj ceny potravín, energetiku či zdravotníctvo.
Vedci preto vyzývajú vlády, aby sa nezaoberali iba prevenciou asteroidov alebo pandémií, ale pripravili aj scenáre pre veľké vulkanické erupcie.
Nejde o predpoveď, ale o varovanie
Autori štúdie zdôrazňujú ešte jednu dôležitú vec: nikto nevie povedať, kedy ďalší supervulkán vybuchne.
Ich cieľom nie je predpovedať „koniec sveta“, ale upozorniť na riziko, ktoré síce patrí medzi málo pravdepodobné, no jeho následky by boli mimoriadne rozsiahle. Práve preto podľa nich dáva zmysel pripravovať sa skôr, než bude neskoro.
Pravdepodobnosť je jedna ku šiestim
Hoci katastrofálne erupcie patria medzi zriedkavé udalosti, vedci upozorňujú, že ich pravdepodobnosť nie je zanedbateľná. Analýza údajov získaných z ľadovcových jadier podľa Cambridgeskej univerzity naznačuje, že pravdepodobnosť erupcie s magnitúdou 7 v priebehu nasledujúcich sto rokov je približne jedna ku šiestim.
„Je to hod kockou,“ prirovnala riziko výskumníčka Lara Mani z Centra pre štúdium existenčných rizík. Takéto obrovské erupcie podľa nej v minulosti spôsobovali prudké klimatické zmeny a prispievali ku kolapsu civilizácií.
Vedci odhadujú, že erupcia tejto veľkosti sa môže opakovať približne raz za 625 rokov. Poslednou erupciou magnitúdy 7 bola Tambora v Indonézii v roku 1815.
