PETROZAVODSK – Tam, kde bol ešte vlani les, dnes vyrastajú rozsiahle kasárne. Rusko výrazne posilňuje vojenskú infraštruktúru v Karélii pri hraniciach s Fínskom. Satelitné zábery odhalili úplne novú posádku aj obnovu starých sovietskych areálov. Zatiaľ čo tento región bol z pohľadu ruských pozemných síl prakticky prázdny, v budúcnosti by tu mohlo pôsobiť až 15-tisíc vojakov.
Uprostred lesa vyrástla nová základňa
Najvýraznejšie zmeny prebiehajú pri Petrozavodsku, hlavnom meste ruskej Karélie.
Fínska verejnoprávna televízia Yle pomocou ruských dokumentov a satelitných záberov lokalizovala úplne novú posádku Novaja Vilga, ktorú Rusko buduje niekoľko kilometrov od mesta.
Od fínskej hranice ju delí približne 175 kilometrov.
Ešte na satelitných snímkach z novembra 2025 bola na jej mieste prevažne zalesnená oblasť. Počas zimy sa začali zemné práce a na jar 2026 sa rozbehla rozsiahla výstavba.
Na júnových záberoch už bolo rozostavaných približne desať veľkých kasárenských budov.
Rozsah projektu je podľa Yle podstatne väčší než doterajšie opravy starších vojenských objektov v okolí Petrozavodska. Ide o prvú úplne novú veľkú ruskú posádku, ktorá tam vyrastá prakticky od základov.
Príde 4- až 6-tisíc vojakov
Bývalý dôstojník fínskej vojenskej rozviedky Marko Eklund, ktorý ruské ozbrojené sily sleduje viac ako 25 rokov, odhaduje budúcu veľkosť posádky aj podľa plánovanej spotreby vody uvedenej v ruskej dokumentácii.
Podľa neho by sa v Novaja Vilge mohla usadiť motostrelecká brigáda alebo hlavné časti motostreleckej divízie.
To by predstavovalo približne 4 000 až 6 000 vojakov.
A tým sa ruské plány nekončia. V Petrozavodsku sa pripravuje aj ďalšia nová posádka pre železničné jednotky a zároveň sa obnovuje starý sovietsky vojenský areál v mestskej časti Rybka.
Z vojenského vákua môže byť 15-tisícová sila
Všetky tieto jednotky súvisia s vytvorením nového 44. armádneho zboru, ktorý Rusko sformovalo v roku 2024.
Eklund odhaduje, že po vybudovaní všetkých plánovaných jednotiek a ich podporných útvarov môže byť v mestách a lesoch Karélie umiestnených celkovo takmer 15-tisíc príslušníkov pozemných síl.
Rozdiel oproti minulosti by bol obrovský. „Karélska republika bola doteraz z hľadiska pozemných síl prakticky vojenským vákuom,“ povedal Eklund pre Yle.
V januári Yle odhadovalo súčasný počet ruských vojakov v celej Karélii iba na približne 2 500 až 3 000, pričom väčšinu tvoril personál vzdušno-kozmických síl.
Už tam majú 80 stíhačiek
Petrozavodsk však ani doteraz nebol bez vojenskej prítomnosti.
Na leteckej základni Besovec pri miestnom letisku sa podľa údajov Yle nachádza približne 80 bojových lietadiel, medzi nimi moderné Su-35S aj staršie Su-27.
V oblasti je tiež veľký sklad vojenskej techniky s približne 2 000 tankami, vozidlami a delostreleckými systémami, prevažne ešte sovietskeho pôvodu.
V Petrozavodsku sídli aj rádiotechnický pluk, pod ktorý patrí sieť radarových staníc.
Novinkou teda nie je samotná ruská vojenská prítomnosť v regióne. Zásadná je plánovaná koncentrácia veľkých pozemných bojových jednotiek, ktoré tam predtým prakticky neboli.
Oživili aj starú sovietsku posádku
Satelitné zábery zároveň ukázali výrazné zmeny v starej posádke Rybka priamo v Petrozavodsku.
Areál pochádzajúci zo sovietskeho obdobia bol od 90. rokov prevažne opustený a ešte v lete 2024 zarastený a schátraný.
Neskôr však Rusi začali odstraňovať rozsiahle plochy vegetácie a na voľných priestranstvách sa objavili vojenské vozidlá.
Eklund predpokladá, že areál môže slúžiť novému 44. armádnemu zboru. Samotná Rybka však na umiestnenie všetkých jeho jednotiek nestačí, a preto očakáva v Karélii ďalšie rozsiahle stavebné projekty.
Budujú aj ďalšie posádky na severe
Petrozavodsk je iba časťou oveľa rozsiahlejšieho ruského programu.
Ďalej na severe pokračuje výstavba pri Kandalakši, neďaleko strategicky mimoriadne dôležitého Kolského polostrova.
Rusko tam stavia nové objekty pre delostreleckú a ženijnú brigádu. Posádka sa nachádza len niečo vyše 100 kilometrov od fínskej hranice a obe brigády by podľa Eklunda mohli mať dohromady približne 2 000 vojakov.
Fínski, švédski, nórski, dánski a estónski novinári pritom v spoločnom projekte analyzovali ruskú vojenskú výstavbu pozdĺž rozsiahleho priestoru od Kolského polostrova až po Kaliningrad.
Eklund odhaduje, že na tomto širokom území by Rusko v budúcnosti mohlo vytvoriť bojové jednotky s celkovou silou až 100-tisíc vojakov.
Fínsko: Vieme presne, čo Rusi robia
Hoci nové základne vyrastajú v blízkosti hranice NATO, fínska vláda sa snaží obavy verejnosti tlmiť.
Minister obrany Antti Häkkänen v júni povedal, že Fínsko veľmi dobre vie, ako Rusko posilňuje svoje ozbrojené sily a akú infraštruktúru buduje v blízkosti jeho hraníc.
Podľa ministra sa vývoj odohráva v súlade s dlhodobejšími ruskými plánmi a nie je pre Helsinki prekvapením. „Fíni môžu byť úplne pokojní,“ vyhlásil.
Zároveň však zdôraznil, že Európa musí držať krok s ruským zbrojením.
Moskva podľa neho vytvára nové jednotky, násobne zvyšuje plánované počty vojakov a buduje kapacity umožňujúce v prípade potreby rýchlo presúvať ďalšie sily z iných častí Ruska.
Stubb útok Ruska na NATO neočakáva
Fínsky prezident Alexander Stubb pritom iba pred niekoľkými dňami odmietol predstavu, že by súčasné ruské zbrojenie znamenalo bezprostrednú prípravu útoku na členský štát NATO.
V rozhovore pre nemecký denník Bild povedal, že Rusko by podľa neho útokom na Alianciu riskovalo konflikt s najsilnejším vojenským zoskupením na svete.
„Nedávalo by to žiadny zmysel,“ povedal Stubb. Zároveň upozornil, že neexistujú dôkazy, že by Rusko pripravovalo útok na NATO.
Práve Fínsko má s Ruskom približne 1 340 kilometrov dlhú hranicu a do NATO vstúpilo v roku 2023 po ruskej invázii na Ukrajinu.
Rozširovanie ruských základní na druhej strane hranice preto Helsinki pozorne sledujú. Fínske vedenie však zatiaľ nové kasárne interpretuje ako dlhodobé budovanie ruských vojenských kapacít, nie ako signál bezprostredne hroziaceho útoku.
