PRAHA – Česká republika sa musí pripraviť aj na scenár dlhodobého vojenského konfliktu vysokej intenzity. Nový strategický dokument ministerstva obrany varuje, že rastie pravdepodobnosť bezpečnostných kríz vrátane útoku na členské štáty NATO a Európskej únie bez predchádzajúceho varovania. Za najvážnejšiu hrozbu pre bezpečnosť krajiny pritom jednoznačne označuje Rusko.
Útok môže prísť bez varovania
Dokument s názvom Dlhodobý výhľad pre obranu 2045 má určiť, ako sa má český obranný systém vyvíjať počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Ministerstvo obrany na ňom dokončilo prácu v auguste a vláda Andreja Babiša by sa ním mala zaoberať počas jesene.
Materiál zatiaľ nebol verejne publikovaný, jeho obsah však získala redakcia iROZHLAS.cz. Dokument už schválila česká Bezpečnostná rada štátu a podľa ministerstva sa pred jeho prerokovaním vládou neočakávajú zásadné zmeny.
Jedno z jeho hlavných posolstiev je mimoriadne vážne. Pravdepodobnosť vzniku komplexných bezpečnostných kríz podľa autorov rastie a medzi možné scenáre zaraďujú aj napadnutie štátov NATO a EÚ bez varovného času.
Zároveň sa podľa dokumentu postupne presúva zodpovednosť za konvenčnú obranu Európy zo Spojených štátov na európskych spojencov. To má mať významné dôsledky aj na budúcu podobu českého obranného systému.
Najvážnejšou hrozbou zostáva Rusko
Nový výhľad nadväzuje na českú Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu a preberá ich základné hodnotenie bezpečnostnej situácie.
„Najzávažnejšiu hrozbu pre bezpečnosť ČR predstavuje Rusko,“ uvádza dokument.
Nie je to úplne nový postoj. Už česká Obranná stratégia z roku 2023 konštatovala, že pravdepodobnosť vojenského napadnutia Česka alebo iného člena NATO či EÚ je najvyššia od konca studenej vojny a Rusko bude dlhodobo predstavovať najvážnejšiu hrozbu pre krajinu a jej spojencov.
Hrozba sa pritom podľa nového materiálu neobmedzuje iba na klasický vojenský útok. Počíta aj s kybernetickými útokmi, dezinformačnými kampaňami, ekonomickým nátlakom, sabotážami, podvratnými aktivitami či operáciami spravodajských služieb.
Armáda sa má pripravovať na dlhú vojnu
Tomu sa má prispôsobiť aj samotná česká armáda.
„Základom výstavby schopností ozbrojených síl Českej republiky je príprava na dlhodobý konflikt vysokej intenzity s technologicky vyspelým protivníkom,“ uvádza Dlhodobý výhľad pre obranu 2045.
V prípade rozsiahlej krízy by sa zároveň zásadne zmenilo postavenie armády. Kým v mieri často pomáha ostatným zložkám štátu napríklad pri živelných katastrofách, počas vojny by sa situácia obrátila – civilné zložky a štát by museli podporovať armádu.
Česko preto plánuje vytvoriť potrebné mobilizačné zásoby hlavných druhov vojenskej techniky, výzbroje a materiálu. Tento cieľ chce dosiahnuť do roku 2038.
Do roku 2032 chce rozšíriť aj vlastné prostriedky vesmírneho prieskumu a do roku 2028 vytvoriť mapu priemyselných a dodávateľských kapacít využiteľných pre obranu.
F-35 a dve modernizované brigády
Dokument potvrdzuje aj smerovanie modernizácie českých ozbrojených síl.
Česko počíta s 24 americkými stíhačkami F-35 piatej generácie a chce vybudovať dve modernizované brigády. Jedna má byť ťažká, postavená okolo tankov, druhá stredná s kolesovými obrnenými vozidlami. Jedna brigáda môže mať približne dva- až štyritisíc vojakov.
Dôležitou úlohou Česka v prípade konfliktu by navyše nebol iba boj vlastných jednotiek.
Pre svoju geografickú polohu by krajina slúžila ako významné tranzitné územie pre spojenecké sily smerujúce na východné krídlo NATO. Ministerstvo obrany preto počíta s prípravou ciest, železníc, logistických kapacít a ďalšej infraštruktúry tak, aby cez územie krajiny mohlo v prípade krízy rýchlo prechádzať veľké množstvo spojeneckých vojakov, techniky a zásob.
Na obranu sa majú pripravovať aj civilisti
Nová stratégia však nepočíta iba s profesionálnymi vojakmi.
Štát chce do roku 2030 vytvoriť moderný systém bezpečnostnej prípravy obyvateľstva a zvýšiť záujem civilistov o zapojenie do obrany krajiny.
V čase mieru má naďalej platiť princíp dobrovoľnosti. Dokument však obsahuje aj podstatnú poistku pre prípad výrazného zhoršenia bezpečnostnej situácie.
„Vláda však v prípade potreby zváži zavedenie adekvátnej formy podielu občanov na zabezpečovaní obrany štátu a výkone vojenskej služby,“ uvádza materiál, ktorý získal iROZHLAS.cz.
Jednou z možností by mohlo byť povolanie ľudí s profesiami dôležitými počas vojny – napríklad odborníkov na informačné technológie, zdravotníkov či technicky zdatných občanov. Tí by mohli absolvovať skrátený vojenský výcvik.
Bývalý šéf rozviedky vidí aj slabiny
Redakcia Českého rozhlasu požiadala o posúdenie dokumentu bývalého riaditeľa českej civilnej rozviedky Petra Mlejnka, ktorý v minulosti slúžil aj pri 43. výsadkovom pluku a vo Vojenskom spravodajstve.
Za jednu z najsilnejších častí považuje práve hodnotenie bezpečnostných hrozieb. Súhlasí s označením Ruska za najzávažnejšiu hrozbu a oceňuje, že dokument nepočíta iba s klasickou vojnou, ale aj s hybridnými operáciami.
Výhrady má k tomu, že materiál zahŕňa veľmi široké spektrum tém, ktoré podľa neho nie sú vždy dostatočne prepojené. Chýba mu napríklad jasnejšia postupnosť: aká konkrétna hrozba existuje, aké opatrenie proti nej treba prijať, koľko bude stáť a kto zaň bude zodpovedný.
Mlejnek zároveň upozornil na zásadnú zmenu charakteru moderných konfliktov. Protivník podľa neho nemusí striktne rozlišovať medzi mierom a vojnou.
Ak môže konflikt začať ešte dlho pred jeho formálnym vyhlásením, český obranný systém podľa neho nemôže fungovať tak, že sa jeho významná časť aktivuje až po oficiálnom vyhlásení krízového stavu.
NATO bezprostredný útok neočakáva
Nový český dokument neznamená, že Praha má informácie o pripravovanom ruskom útoku. Ide o dlhodobé plánovanie obrany do roku 2045 a o scenáre, na ktoré chce byť štát pripravený.
Aj NATO cez víkend uviedlo, že napriek rastúcemu počtu ruských hybridných aktivít v Európe momentálne nevidí bezprostrednú hrozbu priameho útoku. Aliancia však zostáva v stave zvýšenej ostražitosti.
Česká stratégia vychádza z princípu, že odstrašenie funguje iba vtedy, ak potenciálny protivník vie, že prípadný útok narazí na pripravenú armádu, fungujúci štát a schopnosť spojencov rýchlo reagovať.
Pre Česko tak obrana v nasledujúcich dvoch desaťročiach nemá byť iba úlohou profesionálnych vojakov. Pripraviť sa má armáda, štátna správa, priemysel, infraštruktúra aj samotné obyvateľstvo.
