LONDÝN – Ranné vstávanie do školy môže byť po prázdninách poriadnou skúškou pre deti aj rodičov. Učiteľka Henna Sharma tvrdí, že na žiakoch okamžite spozná, keď sa poriadne nevyspali. Nedostatok spánku totiž neovplyvňuje iba ich náladu, ale aj sústredenie, pamäť a schopnosť učiť sa. Prezradila preto, kedy by mali deti podľa veku večer zamieriť do postele.
Zaspávanie nad učebnicou, problémy so sústredením či nezvyčajná podráždenosť. Za podobným správaním školákov nemusí byť iba nechuť k vyučovaniu. Dôvod môže byť oveľa jednoduchší – dieťa sa poriadne nevyspalo.
Učiteľka na základnej škole Henna Sharma tvrdí, že nedostatok spánku dokáže na svojich žiakoch rozpoznať prakticky okamžite. Ako informoval britský denník The Sun, medzi typické signály patrí zhoršená koncentrácia, väčšia emocionalita a v niektorých prípadoch dokonca zaspávanie počas vyučovania.
Unavený mozog sa učí pomalšie
Dostatok kvalitného spánku je podľa učiteľky mimoriadne dôležitý aj pre výsledky v škole. Unavené deti spracúvajú nové informácie pomalšie a môžu mať väčšie problémy so zapamätaním a následným vybavením toho, čo sa naučili.
Neexistuje však jeden univerzálny čas, kedy by mali všetky deti ísť do postele. Potrebné množstvo spánku sa výrazne mení podľa veku.
Deti vo veku od troch do piatich rokov by mali spať približne 10 až 13 hodín denne. Podľa odporúčaní, ktoré Sharma uvádza, by preto mali počas školských dní zamieriť do postele približne medzi 18.00 a 20.00 hod.
Školáci najneskôr o deviatej
Deti vo veku šesť až sedem rokov by mali spať približne 10 až 11 hodín a vhodný čas na uloženie do postele je medzi 19.00 a 20.00 hod.
Pri osem- až deväťročných deťoch sa odporúča podobné množstvo spánku, no do postele môžu ísť približne medzi 20.00 a 21.00 hod.
Deti od 10 do 12 rokov potrebujú približne deväť až 12 hodín spánku. Spať by preto podľa učiteľky mali ísť približne medzi 20.30 a 21.00 hod.
Tínedžeri by nemali ponocovať
Staršie deti síce potrebujú o niečo menej spánku, no ani tínedžeri by podľa odporúčaní nemali pravidelne ponocovať.
Vo veku od 13 do 15 rokov by mali spať približne osem až desať hodín denne a večierku by mali mať medzi 21.00 a 22.00 hod.
Ak musí tínedžer ráno skoro vstávať do školy, neskoré zaspávanie môže veľmi rýchlo vytvoriť spánkový deficit.
Nedostatok spánku ovplyvňuje aj psychiku
Málo spánku sa pritom nemusí prejaviť iba únavou. Sharma upozorňuje, že môže súvisieť aj so zvýšenou mierou stresu, úzkosťou či zhoršenou náladou.
Nedostatok odpočinku môže tiež napodobňovať alebo zhoršovať niektoré príznaky ADHD, napríklad nepokoj či problémy so zvládaním emócií.
Pri návrate detí do školského režimu preto nemusí byť dôležité iba to, kedy ráno zazvoní budík. Rovnako podstatné je, kedy večer zhasne svetlo v detskej izbe.
