PARÍŽ - Každých pár minút zazvoní majiteľovi márnice telefón. Odkedy rekordná vlna horúčav začala v Paríži aj inde pripravovať ľudí o život, a obsadzovať tak boxy pre uloženie tiel, majú pohrebné služby aj volajúce trucujúce rodiny rovnakú otázku: Máte miesto ešte pre jedného? Vzhľadom na to, že všetkých 32 kójí v chladiacej miestnosti je zaplnených, musí Zouhaeir Hertelli neochotne, ale zdvorilo znova a znovu odpovedať záporne, napísala agentúra AP.
"Čelíme naozaj katastrofálnej situácii. Mám stovky hovorov," hovorí Hertelli. Kým historická vlna horúčav tento víkend presunula svoje smrtiace teploty na východ do ďalších častí Európy, Francúzsko začalo počítať ľudské obete. Sčítanie úmrtí súvisiacich s horúčavami však môže trvať týždne či mesiace. Už teraz je ale zrejmé, že daň, ktorú si vyžiadali intenzívne a nepoľavujúce extrémne teploty, bola vo Francúzsku – krajine zasiahnutej teplom od polovice júna – strašná, a to najmä u starších ľudí, ktorí zomreli doma. "Čelíme obrovskému nárastu úmrtí kvôli vlne horúčav a máme naozaj plno, plno, plno," zdôrazňuje Hertelli.
Štátna agentúra pre verejné zdravie Santé publique France (SPF) vo svojom prvom predbežnom odhade uviedla, že úmrtnosť prudko stúpla počas vrcholu vlny horúčav vo Francúzsku minulý týždeň. Tá zožehla väčšinu najväčšej európskej krajiny teplotami, ktoré na mnohých miestach presiahli 40 stupňov Celzia a prekonali tiež rekordy v nočných maximách – čo pre vyčerpané telá predstavovalo dvojitú záťaž.
SPF uviedla, že minulú stredu, keď Francúzsko zaznamenalo svoj vôbec najteplejší deň, a prekonala tak rekord stanovený predchádzajúci deň, došlo k vyše 1200 úmrtiam. Počet úmrtí potom podľa nej vo štvrtok predstavoval viac ako 1400 a v piatok ďalších 1400. Pre porovnanie, úmrtnosť pred vlnou horúčav v apríli a máji sa pohybovala okolo 900 až 1000 ľudí denne.
Agentúra varovala, že podľa jej odhadu zomrelo len za tieto tri sparné dni najmenej o 1000 ľudí viac, ako je obvyklé. Toto číslo sa navyše zrejme ešte zvýši, akonáhle dorazia ďalšie úmrtné listy ľudí, ktorí zomreli doma alebo v zariadeniach pre seniorov, kde sa väčšina úmrtí stále neregistruje elektronicky. "Úmrtnosť tak bude vo výsledku vyššia ako tieto prvé čísla," dodala SPF. Štátna agentúra pre verejné zdravie tiež informovala o tom, že 85 percent doteraz zaznamenaných úmrtí počas skúmaných troch dní sa týkalo ľudí vo veku 65 rokov a starších. Zvlášť v parížskom regióne potom došlo k prudkému nárastu úmrtí v domácnostiach – zhruba o 40 percent.
Márnice nemajú miesto
Hertelli a ďalší predstavitelia pohrebného priemyslu uviedli, že parížskym márniciam rýchlo došli miesta pre mŕtvych. Radnica oznámila, že pre mestské márnice boli zriadené dve dočasné skladovacie jednotky, každá s 20 miestami, a že mestské nemocnice poskytli ďalších 50 dodatočných miest. Hertelli však uviedol, že pohrební zriaďovatelia, s ktorými hovoril, mu oznámili, že sú nútení ukladať telá až v Chartres – 80 kilometrov od Paríža – a v ďalších regiónoch v okolí hlavného mesta. Aby získal viac priestoru, požiadal úrady o povolenie na dočasné umiestnenie chladiacich kontajnerov pred svojou márnicou, ktorá sa nachádza v blízkosti parížskeho letiska Orly, ale stále čaká na súhlas.
"Rodiny trpia," uviedol Hertelli. "Nemáme im ako pomôcť, pretože pohrebné ústavy sú plné. Veľmi nás to zasiahlo, máme s nimi súcit, ale nemôžeme im nič ponúknuť. Čelíme naozaj veľkému problému," dodal.
Historicky vysoké teploty v roku 2003, ktoré boli minulý týždeň prekonané, mali na svedomí 15.000 úmrtí, čo vyvolalo celospoločenskú reflexiu ohľadom starostlivosti o starších ľudí, ktorí boli zasiahnutí obzvlášť ťažko. Viac ako 5700 úmrtí bolo horúčavu pripisovaných tiež pri vlaňajšom výnimočne teplom lete. Riaditeľka parížskeho pohrebného ústavu Véronique Bertrandová sa obáva, že sa na ponaučenie z tej doby zabudlo. "Väčšina úmrtí, ktoré v súčasnosti riešime, sa týkala ľudí, ktorí žili sami doma, izolovaní. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli nájdení, nemožno dôjsť k inému záveru, ako že to boli úmrtia spôsobené horúčavami," uviedla Bertrandová.
"Myslím, že ľudia sa musia konečne prebudiť a že sa musí vrátiť solidarita. To, čo sa stalo v roku 2003, viedlo k posunu týmto smerom, ľudia mysleli na svojich susedov, na tých vo svojom okolí, ktorí žijú sami, že možno je z času na čas dobré skontrolovali, či pijú vodu a je o nich postarané. S postupom rokov sme možno zabudli, že by sa takáto situácia mohla opakovať a že by to mohlo byť ešte horšie," dodala.
