WASHINGTON - Donald Trump zmenil tón. Po telefonáte s Vladimirom Putinom otočil svoj postoj k vojne na Ukrajine o 180 stupňov – a to spôsobom, ktorý vyvoláva zdesenie medzi európskymi spojencami. Sankcie proti Rusku vraj nepribudnú. Prečo? Lebo by kazili biznis.
"Nie je to môj problém," odkazuje Trump po telefonáte s Kremľom
Americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským vodcom Vladimirom Putinom náhle zmenil postoj k ruskej invázii na Ukrajinu. Podľa investigatívneho článku The New York Times sa jeho nový prístup dá zhrnúť do jediného cynického vyjadrenia: „Nie je to môj problém.“
Namiesto pritvrdenia voči agresorovi Trump oznámil, že neplánuje uvaliť žiadne nové sankcie. Dôvod? Podľa člena jeho administratívy by to vraj „bránilo obchodným príležitostiam“ a prezident chce „maximalizovať ekonomické benefity pre Američanov“.
Sankcie by vraj mohli „pokaziť šancu na mier“
Trump zároveň naznačil, že nechce nové sankcie zaviesť preto, že „existuje šanca“ na pokrok v mierových rokovaniach. Ako však upozornila televízia CNN, ide o jeho tradične neurčité vyjadrenie:
„Myslím si, že je šanca niečo dosiahnuť, a ak zavediete sankcie, môžete skončiť ešte horšie. Ale môže prísť čas, keď to spravíme,“ uviedol prezident.
Kritici tvrdia, že Trumpov slovník je zámerne hmlistý a umožňuje mu vycúvať z akéhokoľvek záväzku.
Pamätáme si iného Trumpa: Ten bojoval proti ruskému plynu
Kontrast medzi Trumpovým postojom dnes a počas jeho prvého mandátu je priam šokujúci. Dnes má strach o možnosť nadviazania obchodných vzťahov s Ruskom. V rokoch 2017 až 2021 však ostro kritizoval Nemecko za plynovod Nord Stream 2, ktorým mal do Európy prúdiť lacný ruský plyn.
Jeho administratíva vtedy označila Nord Stream 2 za „bezpečnostnú hrozbu“ a uvalila sankcie na každého, kto pomáhal Gazpromu s jeho výstavbou. Európska únia i Rusko tieto sankcie vtedy ostro odsúdili. Plynovod bol síce dokončený v septembri 2021, no krátko po tom vypukla vojna a plyn cez neho nikdy neprúdil.
Zvrat prišiel 26. septembra 2022, keď Nord Stream 2 zasiahli výbuchy. Nemeckí vyšetrovatelia v súvislosti so sabotážou vydali zatykač na ukrajinského potápača, ale skutočný páchateľ nie je dodnes známy.
Spojené štáty vraj zvažovali odkúpenie plynovodu
Medzi Spojenými štátmi a Ruskom mal podľa ruských zdrojov zaznieť šokujúci návrh: Washington údajne zvažoval kúpu plynovodu Nord Stream. Tento plán by mohol otvoriť dvere k opätovnému spusteniu dovozu ruského plynu do Európy, ktorý bol po výbuchoch v roku 2022 úplne prerušený.
Túto informáciu nepriamo potvrdil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, keď koncom marca prehlásil, že „prebiehajú rokovania o Nord Streame“. Hoci detaily týchto rozhovorov zostávajú utajené, Lavrovove slová naznačujú, že energetická karta sa opäť ocitla na rokovacom stole veľmocí – a v čase prehlbujúceho sa rozkolu medzi USA a Európou to vyvoláva znepokojenie.
„Bude zaujímavé, či Američania využijú svoj vplyv na Európu a prinútia ju neodmietať ruský plyn,“ povedal Lavrov pre agentúru TASS.
Trump sľuboval koniec vojny do 24 hodín. Teraz odchádza od rokovaní
The New York Times uvádza, že Trump po pondelkovom telefonáte s Putinom aj Zelenským de facto zhodil zodpovednosť za riešenie vojny na plecia Ukrajiny a Ruska. „Obe strany si musia nájsť vlastnú cestu,“ odkázal Trump.
Americký denník k tomu konštatuje: „Prezident Trump celé mesiace hrozí, že z rokovaní jednoducho odíde. Zdá sa, že práve to sa teraz deje.“
Putin tak získal presne to, čo chcel – konec amerického tlaku a trhlinu v NATO, keďže Európania deklarovali, že budú v sankciách pokračovať aj bez podpory USA.
USA ponúkli Rusom Krym aj kapituláciu Ukrajiny. Nestačilo
Spojené štáty údajne predložili návrh na prímerie, ktorý zahŕňal až šokujúce ústupky:
– uznanie Krymu ako súčasti Ruska,
– zmrazenie frontovej línie (čo by legitimizovalo ruskú okupáciu 20 % ukrajinského územia),
– odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO.
Ani tento návrh Rusko neprijalo. Moskva trvá na tom, že je najprv potrebné „vyriešiť základné príčiny konfliktu“. To podľa nich zahŕňa demilitarizáciu Ukrajiny a jej stiahnutie zo štyroch častí krajiny, ktoré ani úplne nekontrolujú – Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti. Ukrajina a jej spojenci to však kategoricky odmietajú.
Trumpova zrada? Spojenci sú v šoku, Putin oslavuje
Trumpov nový postoj je vnímaný ako zradenie demokratických hodnôt a partnerstva v NATO. Spojenci z Európy, ktorí znášali ekonomické dôsledky vojny aj sankcií, teraz čelia riziku, že Amerika cúvne – a nechá Ukrajinu napospas Rusku.
Donald Trump kedysi sľuboval, že vojnu ukončí do 24 hodín. Dnes sa tvári, že sa ho netýka. Medzitým však Putin získava vplyv, obchodné príležitosti a strategické výhody
