BRUSEL – Európska únia pociťuje čoraz viac krízu s nedostatkom učiteľov. Zo štatistík vyplýva, že štyria z desiatich učiteľov majú viac ako 50 rokov a práca učiteľa už pre mnohých prestáva byť atraktívna. Najväčší problém je prilákať mladších učiteľov.
Z analýzy OECD vyplýva, že iba sedem percent učiteľov má menej ako 30 rokov a pred pandémiou Covid-19 bola iba polovica učiteľov v krajinách OECD spokojná s platom. Obzvlášť menej atraktívny je tento druh práce s narastajúcou infláciou a nedostatok zamestnancov v rezorte školstva sa tak stáva bežným javom, informuje euobserver.
Odhaduje sa, že Nemecko bude potrebovať do roku 2025 ďalších 25 000 učiteľov, v Rakúsku odíde do dôchodku 20 000 učiteľov. Priemerný plat učiteľa bol v Európskej únii v školskom roku 2020/2021 25 055 eur ročne, čo mesačne predstavuje približne 2088 eur. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že situácia v jednotlivých členských štátoch EÚ sa výrazne líši. Hrubý ročný nástupný plat v Nemecku je 54 129 eur, zatiaľ čo v Bulharsku predstavuje hrubý ročný príjem pre učiteľa iba 7 731 eur.
Riaditeľka Európskeho odborového výboru pre vzdelávanie (ETUCE) Susan Flocken uvádza, že nedostatok učiteľov v Európskej únii nie je len o platoch. „Ide o pracovné podmienky v školstve, najmä od pandémie Covid-19,“ dodala. V analýze medzi jednotlivými krajinami porovnávali počet žiakov v triede, nedostatok rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ale aj hybridné vzdelávanie, ktoré predstavuje pre učiteľov zvýšenú záťaž.
Tieto faktory potom môžu prispieť u mladých ľudí k dezilúzii, u starších učiteľov k predčasnému odchodu do dôchodku. Zlé pracovné podmienky podnietili už mnoho učiteľov vyjsť do ulíc a protestovať. Od januára 2022 sa v Maďarsku opakujú demonštrácie učiteľov. Demonštruujú proti stagnujúcim platom, znižovaniu vyjednávacej sily odborov ale aj proti zvyšovaniu maximálneho pracovného času. Protesty zaznamenali aj v Grécku, Poľsku ale aj v Portugalsku. „V prvom rade sú potrebné verejné investície do kvalitného vzdelávania,“ uviedla Susan Flocken. Tu však Európska únia naráža na problém. Medzi krajiny, kde najmenej štátnych výdavkov smeruje na vzdelávanie, patrí napríklad Slovensko, Rumunsko, Grécko, Bulharsko, Írsko ale aj Portugalsko. Naopak najviac investícií do vzdelávania platí zo štátnej kasy Belgicko, Island alebo Švédsko."Ak chceme mať kvalitné vzdelanie, potrebujeme dobre pripravených učiteľov, teda menej krátkodobú politiku a viac dlhodobú perspektívu," dodala Susan Flocken.
