BRATISLAVA – Vojna na Ukrajine so sebou prináša aj rôzne hoaxy a dezinformácie, ktoré vo veľkom šíri ruská propaganda. Takéto dezinformácie sa vo veľkom šíria aj na Slovensku a aj keď sa mnohé z nich snaží polícia vyvracať, stále sa nájdu nové a nové, ktoré nadržiavajú Rusku, prípadne tvrdia, že žiadna vojna nie je. Podobný hoax sa v súčasnosti vo veľkom šíri na sociálnej sieti. Jeho autor sa totiž zamýšľa nad otázkou fotografií.
Vojna so sebou priniesla viaceré kuriózne názory na inváziu Ruska na Ukrajinu. Okrem toho, konflikt u našich východných susedov rozdelil Slovensko na dva tábory – kým jedni pomáhajú, ako sa dá, druhí hovoria, že Ukrajina si za to môže sama a nadržiavajú Rusku. A potom sú tu takí, ktorí tvrdia, že vojna na Ukrajine ani nie je. „Koľko super fotografov sa nachádza na Ukrajine a robí krásne fotky. Keby je tam vojna, tak tam nepáchne žiadny fotograf,“ napísala komentár istá pani Katarína pod jeden z príspevkov.
Archívne VIDEO Ukrajinské delostrelectvo počas plného nasadenia
Vojnu na Ukrajine totiž dokumentujú mnohé redakcie na čele s fotografmi a redaktormi, ktorí prinášajú najaktuálnejšie informácie o vojenskom konflikte. Na názor pani sa pozrela polícia. Tá tvrdí, že ide o klasický prípad zúfalej snahy zvrátiť solidaritu Slovákov voči Ukrajine. Ako vysvetlili, komentár sa objavil pod posledným príspevkom polície, v ktorom poukázali na paradox, že niektorí Slováci dokážu iným závidieť aj vojnu. „Priložený komentár sa v podstate vôbec netýka hlavnej komunikovanej myšlienky, len podprahovo a "nenápadne" podsúva ideu, že fotografie zranených Ukrajincov sú falošné, teda celá vojna je zmanipulovaná a teda v celkovom dôsledku by sme nemali vôbec Ukrajincom pomáhať. Dôvod? Vraj vo vojnových zónach sa nepohybujú fotografi...,“ vysvetlili policajti na sociálnej sieti.
Poukázali aj na to, že fotografi, kameramani a podobne boli súčasťou veľkých armád aj počas prvej či druhej svetovej vojny a vďaka ich nasadeniu sú k dispozícii autentické zábery zo svetových vojen. Výnimkou takýchto výprav nie sú tak ani novinári, ktorí častokrát sú vo vojnových zónach dobrovoľne. „Je pravda, že veľké mediálne spoločnosti svojich zamestnancov postupne z týchto zón sťahujú z obavy pre ich bezpečnosť, no na miestach zostávajú tzv. freelanceri, teda žurnalisti na voľnej nohe, ktorí ako externisti spolupracujú s médiami. Minulý týždeň museli Mariupol opustiť fotografi agentúry AP, pretože na nich poľovala ruská armáda. Nepáčilo sa im, že naďalej ukazujú realitu bombardovaného mesta,“ dodali vzápätí.
Medzi obeťami aj novinár, ďalší ťažko zranený
A pri takýchto konfliktoch sa častokrát stáva, že novinári, kameramani či fotografi prichádzajú o život. Veď je tomu pár dní, čo o život prišiel novinár na voľnej nohe a bývalý zamestnanec New York Times Brent Renaud pri ostreľovaní v ukrajinskom mestečku Irpiň neďaleko Kyjeva. "Sme hlboko zarmútení zo správy o smrti Brenta Renauda. Brent bol talentovaný fotograf a filmár, ktorý v priebehu rokov prispieval do The New York Times," uviedol denník vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Twitter.
NYT zároveň dodal, že Renaud pre neho pracoval v roku 2015, pričom zdôraznil, že tomuto novinárovi nepridelil žiadnu úlohu spojenú s aktuálnymi udalosťami na Ukrajine. K nedorozumeniu ohľadom Renaudovho zamestnávateľa prišlo podľa NYT preto, že novinár mal v čase úmrtia pri sebe novinársky preukaz, na ktorom stálo, že pre tento americký denník pracuje. Ťažko zranený bol aj ďalší novinár – korešpondent Fox News Benjamin Hall. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová v príspevku na Facebooku napísala, že britského novinára zasiahli do oboch nôh črepiny granátu a má ich zranené.
"A aj keď sa na každom mieste v čase a priestore nemôže nachádzať novinár, dnes už pomaly každý lacný mobil dokáže vyhotoviť kvalitné zábery. Vojnové zločiny sa dnes už nikomu nepodarí schovať, ani zahovoriť infantilnými komentármi," uzavreli policajti.
