BRUSEL – Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) vždy existovali rozdiely v postojoch i politikách. Prístup k právnemu štátu je už dlhšiu dobu jedným z takých príkladov. Poľsko a Maďarsko sa v tomto ohľade dostávajú do konfliktu s Európskou komisiou (EK) už niekoľko rokov a nedá sa tak povedať, že by súčasná situácia bola pre ich vyšehradských partnerov nová. Dôsledky však môžu byť v tomto prípade výrazne dramatickejšie. V rozhovore to uviedla Zuzana Stuchlíková, analytička z bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Slovensko a Česká republika naopak podporujú previazanie eurofondov s právnym štátom. Stuchlíková v tejto súvislosti pripomenula, že vyšehradská spolupráca je veľmi neformálna a funguje na princípe hľadania spoločného menovateľa. "Tam, kde je medzi štátmi zhoda, vystupujú spoločne. V prípadoch, kde sa ich postoje líšia, potom spoločné vyhlásenia nevydávajú. Na tom súčasná situácia nič nezmení," skonštatovala. Podľa jej slov z pohľadu Európskej únie ide o nepríjemné zdržanie na ceste k prijatiu rozpočtu, hoci nie celkom neočakávané. Skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko budú mať problém s nadviazaním európskych prostriedkov na dodržiavanie zásad právneho štátu, sa vedelo.
Stuchlíková ďalej pripomenula, že v súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania, ktoré s oboma štátmi vedie nemecké predsedníctvo EÚ. V tejto súvislosti uviedla, že tlak na Maďarsko a Poľsko, ku ktorým sa neskôr pridalo aj Slovinsko, však rastie nielen zo strany ostatných členských štátov, ale aj predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej. Šéfka exekutívy EÚ v stredu uviedla, že ak má niektorý štát výhrady k podobe nových pravidiel súvisiacich s čerpaním dlhodobého rozpočtu Únie, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ. "Dá sa preto predpokladať, že tlak na Poľsko a Maďarsko sa bude stupňovať, ale istá forma kompromisu, hoci vychýleného v prospech európskej väčšiny, bude najpravdepodobnejším výsledkom. Kedy sa k nemu dostaneme, však zatiaľ nie je jasné," dodala Stuchlíková.
Poľsko a Maďarsko minulý týždeň v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.
