PRAHA – Od tragického odchodu speváckej ikony Ivety Bartošovej (†48) uplynulo už viac ako 12 rokov, no rany na duši jej jediného syna sa hojili len veľmi ťažko. Artur Štaidl (29) sa v najnovšom otvorenom rozhovore vrátil k momentom, z ktorých mrazí. Opísal chvíľu, kedy sa dozvedel tú najhoršiu správu svojho života... Prišlo to v škole a spôsobom, aký si nepraje zažiť žiadne dieťa!
Artur Štaidl nemal ľahké dospievanie. Život pod neustálym dohľadom kamier, rozvod rodičov a neskôr psychické problémy jeho milovanej mamy zanechali hlboké stopy. Dnes je z neho dospelý muž, ktorý má minulosť spracovanú aj vďaka rokom na terapiách. Na najčiernejší deň svojho života však nikdy nezabudne.
Dnes 29-ročný Artur sedel práve v školskej lavici, keď mu zničujúca správa udrela do očí. „Dozvedel som sa to v škole počas vyučovania. V tom čase po sociálnych sieťach často kolovali falošné správy o úmrtí rôznych osobností. Keď som to uvidel na facebooku, hovoril som si, že je to zase nejaká fáma,“ spomína na prvé sekundy nevýslovného šoku v rozhovore pre český denník Blesk.
Čosi mu však nedalo a rozhodol sa konať. Poprosil učiteľku a odišiel z triedy, aby si hrôzostrašnú informáciu overil. Prvý telefonát smeroval k poslednému partnerovi jeho mamy, Josefovi Rychtářovi. Ten mu však telefón nedvíhal. Artur sa preto skúsil spojiť so známym českým fotografom, ktorý bol vždy pri všetkom podstatnom. Až po jeho slovách prišiel tvrdý náraz do reality: „Povedal mi – nechcem byť tým, kto ti to povie – a položil to. V ten moment mi to bolo jasné. Bol to obrovský šok,“ opísal mrazivý okamih.
Aj keď čas plynie a Artur si uvedomuje, že niektoré každodenné drobnosti mu už z pamäte miznú, na Ivetu Bartošovú spomína najmä ako na láskavú a milujúcu matku. Opísal dojemné detaily z ich spoločného života, ktoré odhaľujú, aké silné puto medzi nimi vládlo. „Mama ma vždy podporovala vo všetkom, čo som si vymyslel. Vždy. Bola neuveriteľne dobrá. Keď som išiel ku kamarátom a mal sa vrátiť neskoro večer, sedela do jednej do rána na gauči pri filme a čakala na mňa, aj keď som mal vlastné kľúče,“ prezradil s dojatím Artur.
Medzi jeho najkrajšie spomienky patria celkom obyčajné chvíle – spoločné prechádzky so psom, ktoré ako dieťa miloval. Čas od času si tiež rád pustí jej pesničky, aby si opäť pripomenul jej hlas a spev. Okrem krásnych spomienok však Artur realisticky zhodnotil aj to, prečo jeho mama napokon podľahla svojim vnútorným démonom a osudnému tlaku okolia. „Ona bola dobré dievča z Moravy, ktoré verilo, že to s ňou každý myslí dobre. Šoubiznis a Praha ju, bohužiaľ, zomleli,“ myslí si syn slávnej speváčky. Najväčší problém vidí v nekonečnom hyenizme zo strany niektorých ľudí z jej okolia v neskorších rokoch, ktorí využívali jej dôverčivú povahu.
