Sharon Stone opäť otvorila tému zneužívania v rodine: Nebol to starý otec, bolo to monštrum!

Sharon Stone v knihe The Beauty of Living Twice (2021) detailne opisuje svoje detstvo v Pensylvánii, ktoré podľa jej slov poznačilo dlhodobé rodinné násilie. Memoáre, ktoré sa stali bestsellerom, obsahujú aj tvrdenia o tom, že jej starý otec z matkinej strany bol násilník a sexuálny predátor, ktorý mal zneužívať viac členov rodiny.

V najnovšom podcaste s Andersonom Cooperom Stone svoje spomienky ešte viac otvorila. O starom otcovi povedala: „Bol to tyran, ktorý týral moju mamu a robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa k nám priblížil a bol voči nám násilný. A nebol to starý otec, bol to netvor, ktorému sme sa za každú cenu snažili vyhnúť.“ Tieto slová zapadali do jej opisu detstva, ktoré bolo podľa nej plné strachu a snahy vyhnúť sa kontaktu s ním.

Najväčšiu pozornosť však vzbudili jej spomienky na deň, keď starý otec zomrel. Stone priznala, že vtedy ako tínedžerka (mala približne 14 rokov) cítila „radosť, úľavu a prázdnotu zároveň“. V podcaste opísala aj moment pri rakve, keď sa uistila, že je skutočne mŕtvy, pretože jej sestra si to potrebovala overiť. „Je koniec,“ mala si vtedy povedať. Stone zároveň zdôraznila, že tieto pocity sú pre ňu dodnes ťažko vysvetliteľné, ale prirodzené pre dieťa, ktoré prežívalo traumu.

V rozhovore s Cooperom aj v knihe hovorí, že jej rodinné prostredie bolo poznačené násilím naprieč generáciami – zneužívanie sa malo týkať aj jej matky, ktorá sama vyrastala v extrémne ťažkých podmienkach. Dnes Stone svoje skúsenosti prezentuje ako súčasť širšieho príbehu prežitia a spracovania traumy. Memoáre The Beauty of Living Twice aj jej verejné vystúpenia ukazujú herečku, ktorá sa nesnaží šokovať pre senzáciu, ale pomenovať rodinné násilie bez filtrov. Ako sama naznačila v rozhovoroch, jej príbeh nie je o vine, ale o prežití – aj keď ide o spomienky, ktoré sa podľa nej nikdy úplne nestratia.