BRATISLAVA - Emil Horváth otvorene prehovoril o jednej z najbolestivejších kapitol svojho života. Jeho sestra bojovala s melanómom a v poslednom období života sa v zúfalstve obrátila aj na ľudí, ktorí jej sľubovali pomoc mimo klasickej medicíny. Uznávaný herec priznal, že na toto obdobie by najradšej zabudol.
Emil Horváth patrí medzi výrazné osobnosti slovenského herectva. V otvorenom rozhovore pre 360tku však tentoraz nehovoril iba o svojej práci či živote na javisku. Zaspomínal si aj na mimoriadne ťažké obdobie, keď jeho sestra bojovala s vážnym ochorením. Jej príbeh v ňom dodnes zostáva silne zapísaný.
Horváth hovoril aj o tom, prečo podľa neho ľudia v kritických životných situáciách niekedy uveria veciam, ktoré by za iných okolností považovali za iracionálne. Ako príklad uviedol práve skúsenosť zo svojej rodiny. „Ja mám takú skúsenosť s mojou sestrou, ktorá odišla veľmi zle, dostala melanóm. Proste je to také obdobie, na ktoré chcem normálne zabudnúť, keď som videl ten koniec,“ priznal herec. Podľa jeho slov sa jeho sestra v záverečnej fáze ochorenia snažila nájsť pomoc aj mimo štandardnej liečby. „Moja sestra bola v konečnom ťažení v Brazílii. Našla na internete, že nejakí zvláštni, že operujú rukami a čo ja viem čo,“ opísal.
Horváth následne uviedol, že podľa jeho názoru išlo o podvod. Práve tento zážitok ho priviedol k úvahe nad tým, prečo sú ľudia v najťažších chvíľach náchylní uveriť aj tvrdeniam, ktoré by za bežných okolností odmietli. „No samozrejme, že to bol podvod. Ľudia v tom nešťastí, v tom pude sebazáchovy, sa začínajú správať iracionálne,“ povedal.
Herec túto osobnú skúsenosť spojil aj so širšou otázkou dôvery vo vedu. Poukázal na paradox, že ľudstvo dokázalo dostať človeka na Mesiac, plánuje ďalšie vesmírne misie, no zároveň sa časť spoločnosti pri zdravotných či vedeckých otázkach obracia k neovereným tvrdeniam. „Človek je šokovaný, čím to je, že vlastne ľudia uveria veciam, ktoré sú iracionálne. Človek bol na Mesiaci a sa tam vráti a ide na Mars a potom príde jedna pandémia a zrazu sa nechce rešpektovať veda,“ zamyslel sa. Odpoveď podľa neho súvisí práve s ľudskou psychikou v situáciách, keď človek čelí strachu, bezmocnosti či ohrozeniu života. Vtedy môže byť podľa Horvátha veľmi ťažké zachovať si odstup a rozhodovať sa výhradne racionálne.
Jeho spomienka na sestru tak nebola iba kritikou šarlatánstva. Hovoril aj o bezmocnosti človeka, ktorý sa ocitne zoči-voči vážnej chorobe a za každú cenu hľadá nádej. Práve v takých chvíľach sa podľa neho môžu objaviť ľudia, ktorí zúfalstvo chorých zneužijú.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
