Veľký zvrat v EÚ: Nová nádej pre spaľovacie motory! Brusel zmierňuje emisné požiadavky

Európska únia sa priblížila k významnej zmene pravidiel, ktoré mali od roku 2035 prakticky vyradiť nové benzínové a naftové automobily z európskeho trhu. Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie (ENVI) v stredu 4. novembra 2026 podporil návrh na zmiernenie emisných cieľov pre osobné autá a ľahké úžitkové vozidlá. Za kompromis hlasovalo 48 europoslancov, proti bolo 30 a dvaja sa zdržali. Podľa agentúry Reuters ide o ďalší významný krok smerom k zachovaniu spaľovacích motorov aj po roku 2035, hoci schválené zmeny zatiaľ predstavujú iba pozíciu parlamentného výboru, nie platnú legislatívu.

Návrh vznikol po rokovaniach troch veľkých politických skupín – Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Renew Europe. Ich dohoda ide ešte ďalej než návrh Európskej komisie z decembra 2025, ktorým Brusel reagoval na rastúci tlak automobilového priemyslu. Podľa portálu Euronews sa na kompromisnej podobe pravidiel podieľali europoslanci, ktorí chcú výrobcom poskytnúť väčšiu voľnosť pri výbere technológií a zároveň zachovať tlak na znižovanie emisií.

Zo stopercentného cieľa môže zostať iba 87,5 percenta

Pôvodné pravidlá prijaté v roku 2023 stanovili, že od roku 2035 sa majú priemerné emisie oxidu uhličitého z nových osobných áut a dodávok znížiť o 100 percent oproti referenčnej úrovni z roku 2021. Keďže bežné spaľovacie motory produkujú pri prevádzke CO₂, v praxi by to znamenalo koniec predaja nových klasických benzínových a naftových vozidiel v Európskej únii.

Európska komisia však v decembri 2025 navrhla tento cieľ zmierniť na 90 percent. Zostávajúce emisie by automobilky mohli kompenzovať prostredníctvom stanovených mechanizmov, napríklad využívaním nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v Európskej únii alebo udržateľných obnoviteľných palív.

Najnovší kompromis parlamentného výboru počíta s ešte výraznejším ústupkom. Výrobcovia by podľa neho museli dosiahnuť reálne zníženie priemerných emisií nových osobných automobilov o 87,5 percenta. Ďalších najviac 7,5 percentuálneho bodu by mohli získať formou kreditov za využívanie nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v EÚ. Celkový započítaný výsledok by tak mohol dosiahnuť 95 percent.

Rozdiel je podstatný. Neznamená to, že každé nové auto bude musieť produkovať o 95 percent menej emisií. Pravidlá sa vzťahujú na priemerné emisie vozidiel registrovaných jednotlivými výrobcami a zohľadňujú aj navrhované kompenzačné mechanizmy. Automobilky by preto mohli kombinovať predaj elektromobilov s určitým podielom vozidiel vybavených spaľovacími motormi.

Spaľovacie motory dostávajú druhú šancu

Ak by sa návrh stal súčasťou európskej legislatívy, výrobcovia by mohli aj po roku 2035 ponúkať niektoré nové vozidlá so spaľovacími motormi. Nemuselo by ísť iba o plug-in hybridy alebo autá kombinujúce elektrický pohon so spaľovacím motorom. Návrh otvára priestor aj ďalším technológiám, pokiaľ budú spĺňať príslušné emisné a technické požiadavky.

Významnou novinkou je aj snaha rozšíriť definíciu vozidiel s nulovými emisiami. Parlamentný výbor navrhuje, aby do nej za presne stanovených podmienok patrili aj automobily poháňané výlučne oprávnenými obnoviteľnými a nízkoemisnými palivami, ktoré spĺňajú kritériá európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

Takéto riešenie by mohlo vytvoriť priestor pre niektoré syntetické palivá a pokročilé biopalivá. Ich zástancovia argumentujú, že pri znižovaní emisií v doprave by sa nemala presadzovať iba jediná technológia. Kritici však upozorňujú, že výroba týchto palív môže byť energeticky náročná a ich dostupnosť obmedzená.

Ani prijatie návrhu by preto neznamenalo úplne voľný predaj všetkých druhov benzínových a naftových áut. Výrobcovia by naďalej museli dodržiavať prísne emisné limity a rozhodujúca by bola skladba ich celkového predaja.

Automobilový priemysel hovorí o veľkom víťazstve

Zmiernenie pravidiel presadzovala časť európskeho automobilového priemyslu, ktorá upozorňuje na rastúce náklady, silnú konkurenciu z Číny a neistotu spojenú s prechodom na elektromobilitu. Automobilky síce investovali miliardy eur do vývoja elektrických vozidiel, zároveň však čelia problémom s cenami batérií, vysokými výrobnými nákladmi a rozdielnou dostupnosťou nabíjacej infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch.

Podľa Reuters privítala výsledok hlasovania najmä Európska ľudová strana, ktorá ho označila za významné víťazstvo pre automobilový priemysel. Taliansky europoslanec Massimiliano Salini, hlavný vyjednávač EPP pri príprave návrhu, vyzdvihol možnosť zachovať technologickú rozmanitosť a poskytnúť výrobcom väčšiu flexibilitu.

„Naša dohoda predstavuje zlomový bod pre európsky automobilový priemysel,“ uviedol Salini podľa portálu Eunews. Zdôraznil, že zachovanie možnosti registrovať vozidlá so spaľovacími motormi by pomohlo chrániť celý dodávateľský reťazec a umožnilo automobilkám pokračovať vo vývoji rôznych technológií.

Salini zároveň presadzuje názor, že dekarbonizácia dopravy nemusí znamenať výlučnú orientáciu na batériové elektromobily. Podľa neho by mali dostať priestor aj vozidlá využívajúce vhodné obnoviteľné palivá, ak spĺňajú európske požiadavky.

Zmeny sa dotknú aj dodávok

Parlamentný výbor navrhuje zmierniť emisné pravidlá nielen pre osobné autá, ale aj pre ľahké úžitkové vozidlá. Pri dodávkach by sa cieľ zníženia emisií do roku 2030 upravil zo súčasných 50 percent na 35 percent. Európska komisia pritom pôvodne navrhovala 40-percentné zníženie.

Pre rok 2035 by sa požadované zníženie emisií dodávok zmenilo zo 100 na 80 percent. Aj v tomto prípade by mohli výrobcovia využívať kredity za nízkouhlíkovú oceľ vyrobenú v EÚ, a to maximálne do výšky 7,5 percentuálneho bodu.

Takéto zmiernenie by mohlo byť dôležité najmä pre výrobcov úžitkových vozidiel, pri ktorých je prechod na elektrický pohon v niektorých oblastiach využitia komplikovanejší. Dopravné spoločnosti a podnikatelia totiž pri výbere dodávok často zohľadňujú nielen obstarávaciu cenu, ale aj dojazd, nosnosť a možnosti nabíjania.

Brusel chce zároveň podporiť malé elektromobily

Napriek ústupkom pri spaľovacích motoroch Európsky parlament nechce zastaviť rozvoj elektromobility. Súčasťou kompromisu sú preto aj osobitné zvýhodnenia pre výrobcov malých a energeticky úsporných elektrických automobilov vyrábaných v Európskej únii.

Podľa návrhu by sa malé elektromobily s dĺžkou najviac 4,2 metra pri výpočte priemerných flotilových emisií započítavali koeficientom 1,4. Jeden takýto automobil by sa teda na účely plnenia emisných cieľov počítal ako 1,4 vozidla. Energeticky mimoriadne úsporné elektromobily vyrobené v EÚ by získali koeficient 1,2.

Pri vozidlách registrovaných v rámci programov sociálneho lízingu by sa tieto hodnoty mohli ešte zvýšiť. Podľa portálu Eunews by koeficient pre malé elektromobily dosiahol 1,5 a pre energeticky úsporné modely 1,3.

Cieľom je motivovať automobilky k výrobe menších a dostupnejších elektrických áut priamo v Európe. Zvýhodnené započítavanie by im zároveň uľahčilo plnenie emisných cieľov a vytvorilo väčší priestor na predaj vozidiel s inými druhmi pohonu.

Kritici varujú: Európa môže zaostať za Čínou

Najnovší návrh však vyvolal aj výraznú kritiku. Environmentálne organizácie a časť europoslancov upozorňujú, že opakované zmierňovanie emisných pravidiel môže oslabiť investičnú istotu automobiliek, ktoré už do elektromobility vložili obrovské finančné prostriedky.

Podľa agentúry Reuters organizácia Transport & Environment varovala, že umožnenie širšieho využívania biopalív by mohlo odčerpať investície potrebné na rozvoj elektrických vozidiel. Európsky automobilový priemysel by tým podľa nej riskoval ďalšie zaostávanie za Čínou, ktorá má silné postavenie vo výrobe elektromobilov a batérií.

Kritici zároveň poukazujú na to, že meniace sa pravidlá môžu vytvárať neistotu pri dlhodobom plánovaní výroby. Automobilky totiž musia rozhodovať o investíciách do nových modelov a výrobných závodov s niekoľkoročným predstihom.

Odporcovia ústupkov preto tvrdia, že Európa by mala zachovať jasný smer k bezemisnej doprave. Zástancovia zmiernenia naopak argumentujú, že príliš rýchly a jednostranný prechod na elektromobilitu môže poškodiť európsky priemysel a ohroziť pracovné miesta.

Čo sa zmení pre slovenských motoristov?

Pre vodičov na Slovensku je najdôležitejšie, že ani pôvodná legislatíva neznamenala zákaz používania benzínových a naftových automobilov po roku 2035. Pravidlá sa týkajú emisií nových vozidiel uvádzaných na trh, nie existujúcich automobilov, ktoré už ľudia vlastnia.

Motoristi by teda mohli svoje súčasné autá používať aj po tomto termíne, pokiaľ by spĺňali platné technické a ďalšie zákonné požiadavky. Rovnako by samotný emisný cieľ automaticky nezakázal predaj ojazdených benzínových a naftových vozidiel.

Ak by sa nový návrh stal zákonom, znamenalo by to predovšetkým väčšiu šancu, že sa v európskych autosalónoch budú aj po roku 2035 predávať niektoré nové vozidlá so spaľovacími motormi. Ich konkrétna ponuka by však závisela od konečnej podoby pravidiel a obchodných rozhodnutí automobiliek.

Zmena môže mať význam aj pre Slovensko ako krajinu so silným automobilovým priemyslom. Výrobcovia a ich dodávatelia by mohli získať väčšiu flexibilitu pri plánovaní výroby a investícií. Zatiaľ však nemožno spoľahlivo povedať, ako by sa nové pravidlá premietli do fungovania jednotlivých slovenských automobilových závodov.

Definitívny verdikt ešte nepadol

Hlasovanie výboru pre životné prostredie predstavuje dôležitý politický signál, no samotné pravidlá zatiaľ nemení. O návrhu má v decembri 2026 hlasovať celé plénum Európskeho parlamentu. Ak ho poslanci podporia, vytvoria tým parlamentnú pozíciu pre ďalšie rokovania s Radou Európskej únie, v ktorej sú zastúpené členské štáty.

Práve výsledok týchto rokovaní rozhodne o konečnej podobe legislatívy. Medzi vládami pritom naďalej existujú rozdielne názory. Nemecko a Francúzsko podľa Reuters nedávno podporili 90-percentné zníženie emisií do roku 2035 bez dodatočných kompenzačných mechanizmov. Tento prístup sa odlišuje od kompromisu prijatého parlamentným výborom.

Budúcnosť spaľovacích motorov tak ešte nie je definitívne rozhodnutá. Najnovšie hlasovanie však ukázalo, že v Európskom parlamente rastie podpora zmiernenia pôvodných pravidiel. Ak sa politické skupiny a členské štáty dohodnú, benzínové a naftové motory by mohli zostať súčasťou európskeho automobilového trhu aj po roku 2035, hoci v podstatne obmedzenejšom rozsahu než dnes.