BRATISLAVA - Nikto vo Veľkej Británii nevie, ako brexit dopadne. Na stole je niekoľko možností a hlavné sú tri: riadený brexit, neriadený brexit alebo ďalšie referendum. Ale žiadna z týchto opcií nemá väčšinu. Novinárom to po rokovaní vlády povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
"My sme však pripravení aj na tvrdý brexit, čo je najhorší scenár. Riadený odchod znamená, že od 30. marca Británia zostáva členom EÚ, ale nebude sa zúčastňovať na rokovaniach, teda nebude mať svoj hlas a bude prebiehať prechodné obdobie. Tvrdý brexit znamená, že prestanú existovať akékoľvek zmluvné vzťahy, čo je veľmi zlá opcia, lebo budeme v právnom vákuu. Dosahy na slovenskú ekonomiku sú však v zásade zanedbateľné, postavenia našich občanov v Británii sa to nedotkne, o čom som bol ubezpečený," poznamenal Lajčák s tým, že otázka je, čo by bolo s našimi občanmi, ktorí by sa do Veľkej Británie rozhodli ísť po brexite.
Britská vláda v utorok (18.12.) oznámila, že začne v plnom rozsahu implementovať plány pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody. Vláda zároveň začne firmy a občanov vyzývať, aby sa pripravili na možnosť neriadeného brexitu. Británia má opustiť EÚ 29. marca 2019. Dohodu o podmienkach odchodu, ktorú vyrokovala britská premiérka Theresa Mayová so zvyšnými štátmi Únie, musí ešte schváliť parlament v Londýne. Hrozí však, že britskí poslanci návrh dohody napokon neschvália. Premiérkina hovorkyňa v utorok zopakovala, že prioritou vlády zostáva riadený brexit, čo je podľa nej najpravdepodobnejší scenár. Zároveň však začne naplno implementovať plány pre prípad brexitu bez dohody.
Šefčovič: Scenár tvrdého brexitu je možný, EÚ preto prijala núdzové opatrenia
Európska komisia (EK) schválila v stredu záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody. Podpredseda EK Maroš Šefčovič uviedol, že sa tak stalo po tom, ako hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier oboznámil komisárov s najnovším vývojom situácie.
Barnier zúžil vývoj udalostí na tri možné scenáre: riadený brexit na základe prijatej dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a ďalšom riadení vzájomných vzťahov na základe politickej deklarácie, konanie v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého Británia môže jednostranne stiahnuť aktiváciu článku 50. Lisabonskej zmluvy, a do tretice neriadený odchod, čiže tvrdý brexit. "Zhodli sme sa, že momentálne najpravdepodobnejší scenár je hrozba neorganizovaného brexitu a z tohto dôvodu Komisia pristúpila k zverejneniu núdzových opatrení," vysvetlil Šefčovič.
Exekutíva EÚ sa podľa neho zamerala na niekoľko kľúčových oblastí. Prvou z nich je snaha zabezpečiť čo najväčší komfort pre občanov na oboch stranách Lamanšského prielivu. EK preto vyzvala britskú stranu, aby dodržala všetky ubezpečenia, ktoré dala občanom krajín EÚ žijúcich v Británii.
"Najväčšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že celý ten komplex pracovno-právnych vzťahov, ktorý sa budoval počas 40 rokov, bude po brexite narušený. Ide o právo na zdravotnícku starostlivosť a dôchodok, poberanie sociálnych dávok či právo na pobyt. To všetko sa dostáva pod veľký otáznik," konštatoval Šefčovič. EÚ pozná ubezpečenia dané britskou premiérkou, že Londýn bude veľkorysý voči občanom EÚ, ale vývoj debát v Británii vyvoláva otázniky, či budú tieto prísľuby dodržané aj v prípade tvrdého brexitu.
Druhá dôležitá oblasť, kde chce EÚ minimalizovať pobrexitové škody, je doprava. Šefčovič upozornil na snahy zabezpečiť "základnú prepojenosť" v leteckej doprave, čo znamená, že počas obdobia jedného roka budú britské lietadlá aj naďalej lietať na územie EÚ a späť, ale iba "jednotrasovo", bez možnosti, že britské lietadlo pristane v Paríži a poletí ďalej do Marseille. Na to bude treba prijať nové dohody. Podobné opatrenia sa týkajú aj cestnej dopravy, ani tam by základné prepojenia nemali byť narušené.
Vo sfére finančných služieb by podľa Šefčoviča mali pokračovať po starom po dobu 12 mesiacov, kým sa systém neprispôsobí novej realite, najmä clearingové operácie. "Je to taký smutný scenár v tomto predvianočnom období, ale situácia na britských ostrovoch vyzerá tak dramaticky, že treba rátať s každým scenárom," povedal Šefčovič. "Dúfame, že nadchádzajúce týždne nám umožnia sa tomuto kritickému scenáru vyhnúť, ale ak nie, treba sa pripraviť, že to bude mať negatívne následky, hlavne pre Spojené kráľovstvo, ale aj pre EÚ," dodal.
Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul, že už dnes krajiny ako Francúzsko, Belgicko a Holandsko zvyšujú počty colníkov. Doteraz prijali viac ako tisíc nových úradníkov, ktorí sa pripravujú na nový nápor povinností. Európska komisia pristúpila k zverejneniu núdzových opatrení podľa Šefčoviča "na poslednú možnú chvíľu" a s ohľadom na dodržiavanie právnych lehôt, keď si niektoré úkony vyžadujú minimálne trojmesačné obdobie, aby ich mohol schváliť Európsky parlament. Dátum odchodu Británie z EÚ bol stanovený na 29. marca 2019.
"Bude veľa záležať od toho, v akej atmosfére sa rozídeme a ako budeme schopní spolupracovať po rozchode," priznal Šefčovič. EÚ zatiaľ čaká, ako dopadne januárové hlasovanie v britskom parlamente, ak sa vôbec uskutoční, a potom bude mať Únia jasnejšie v tom, na aký scenár sa treba pripraviť.
