Rakovina spoločnosti: Korupcia brzdí vývoj ekonomiky, zahraniční investori idú radšej inde | Topky.sk

Štvrtok, 18. júl 2019. Meniny má Kamila, zajtra Dušana.

Rakovina spoločnosti: Korupcia brzdí vývoj ekonomiky, zahraniční investori idú radšej inde

Korupcia v zdravotníctve
Korupcia v zdravotníctve
Zdroj: thinkstock
07.12.2015 09:00

BRATISLAVA - Deviateho decembra si pripomíname Medzinárodný deň boja proti korupcii. Zaraďujeme sa tak k tej časti sveta, ktorá si uvedomuje ničivý vplyv korupcie na životy ďalších miliónov ľudí a súčasne oceňuje odvahu tých jednotlivcov, ktorí sa odhodlajú na konkrétne kroky s cieľom dosiahnuť zmeny v oblasti boja proti korupcii. Hoci na Slovensku tieto kroky laická verejnosť vôbec nevníma.


Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2015-2016, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum, je najväčším problémom slovenskej ekonomiky korupcia. Za problém ju označilo až 18 % opýtaných. Dostala sa tým pred štátnu byrokraciu a výšku daní spolu s obmedzeniami pracovného trhu. Najslabšie je Slovensko v efektívnosti zákonov pri urovnávaní sporov a v klientelizme pri rozhodovaní štátnych úradníkov. Medzery máme aj vo vládnych reguláciách, či zneužívaní a mrhaní verejnými zdrojmi. Podnikateľská aliancia Slovenska je presvedčená, že to vypovedá o slabo fungujúcom štáte, o nedôvere podnikateľov v rovnosť pred zákonom, v nestrannosť úradníkov a v nezávislosť súdov. Je to negatívny signál do zahraničia, že inde sa podniká ľahšie, pričom zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku vedie k poklesu investícií a nedostatočnému vytváraniu pracovných miest. Na Slovensko za posledných sedem rokov neprišiel okrem automobilky Jaguar Land Rover nový zahraničný investor so skutočne veľkým projektom.

Korupcia ale nie je len problémom Slovenska. Svetové zistenia, prostredníctvom Globálneho barometra korupcie organizovaného mimovládnou organizáciou Transparency International ukazujú, že korupcia je celosvetovo rozšíreným fenoménom. Viac než štvrtina respondentov uviedla, že zaplatila nejaký úplatok počas posledných dvanástich mesiacov. Obzvlášť závažným zistením je, že za skorumpované ľudia považujú inštitúcie ležiace v samotných základoch demokratického zriadenia, či už politické strany, parlamenty, súdy, či políciu. Zo slovenských zistení Transparency International je najalarmujúcejšie, že každý piaty Slovák za posledných 12 mesiacov dal aspoň raz niekde úplatok v akejkoľvek forme. Najčastejšie to bolo v zdravotníctve.

"Vyriešiť tieto problémy si vyžaduje celkové systémové zmeny, nakoľko majú historické korene. Ani samotní Slováci totiž pravdepodobne nezmenia svoj prístup, ktorý majú v sebe zakorenený po dlhé roky, zo dňa na deň. Zmena by sa mohla udiať až s príchodom ďalších generácii a v kombinácii s výraznými zmenami v jednotlivých sektoroch nášho hospodárstva. Príkladom môže byť zdravotníctvo, ktoré sa mnohým Slovákom spája s tendenciou dávania úplatkov, pretože si s nimi asociujú lepšiu starostlivosť a služby," uviedla Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky.  

Miera korupcie
Zdroj: thinkstock

"Krokom vpred by bolo aj zavedenie oficiálneho cenového mechanizmu, ktorý by napríklad nahradil neformálne platby v zdravotníctve," myslí si Peter Goliáš z ekonomického inštitútu Ineko.

Až 56 % opýtaných si myslí, že korupcia sa na Slovensku za posledné dva roky zvýšila a až 63 % považuje vládne protikorupčné aktivity za neefektívne. Pozoruhodným je tiež fakt, že tri pätiny respondentov majú pocit, že vláda slúži najmä záujmom pár veľkých hráčov, ktorí sledujú svoje ciele. V takomto prípade už ide o systémovú korupciu, poznáme ju pod pojmom klientelizmus. Skupina ľudí si dokáže vylobovať privilegovaný status napríklad tým, že finančne podieľa na náročnej kampani. A keďže zisk korumpujúceho musí byť vždy vyšší než suma, ktorá ide korumpovanému, vyberie si ho napríklad na štátnych zákazkách. Týmto spôsobom sa dlhodobo odčerpávajú financie zo štátneho rozpočtu, čo sa negatívne prejavuje na ekonomike.

"Účinným nástrojom boja proti korupcii je transparentnosť, teda zverejňovanie rôznych údajov, napríklad o poskytnutých dotáciách, majetkových priznaniach, výberových konaniach do verejných funkcii, ale aj o kvalite verejných služieb, atd. Ďalším nástrojom je elektronizácia verejných služieb a minimalizácia platieb v hotovosti, aby sa čo najviac znížili príležitosti poskytovať úplatok" vysvetľuje Peter Goliáš, .

Firmy sa s témou boja proti korupcii a úplatkárstvu stretávajú na vlastnej koži omnoho častejšie ako kedykoľvek predtým. S medzinárodným rozmerom podnikania rastie aj úloha tretích strán, zvyšuje sa riziko, že podnikatelia ponesú zodpovednosť za ich prípadné korupčné jednanie. Nedostatočná kontrola biznis partnerov môže byť problémom najmä v prípade podnikania v rizikových krajinách. Korupcia patrí k demotivačným faktorom podnikania, je proti pravidlám otvorenej ekonomickej súťaže. Podľa svetovej banky môže korupcia znížiť ekonomický rast až o 0,5 – 1%. Transparency International  Slovensko odhaduje, že korupcia na Slovensku dosahuje objem pol miliardy eur ročne.

Korupcia
Zdroj: thinkstock


Korupcia na Slovensku je trestný čin, napriek tomu sa v praxi trestá príliš málo. Slovenská justícia za korupčné trestné činy neposlala do väzenia za posledné štyri roky žiadneho popredného politika ani predstaviteľa ministerstiev, upozorňuje Transparency International Slovensko, ktorá preskúmala viac ako 700 rozsudkov v prípadoch korupcie. Za korupciu a súvisiace trestné činy súdy na päťmiliónovom Slovensku od roku 2012 potrestali 663 ľudí. Len 33 z nich, medzi nimi aj štyria policajti, dvaja prokurátori či jeden starosta, skončilo vo väzení.

„Napriek sľubom vlády systematicky likvidovať korupciu na všetkých úrovniach a nastaviť účinný sankčný systém aj po štyroch rokoch vlády Smeru-SD platí, že korupcia na Slovensku je trestaná len mierne a zvyčajne len u takzvaných malých rýb,“ uviedla organizácia.

Takmer v deviatich z desiatich vymeraných trestov za korupciu išlo o podmienečné tresty alebo finančné pokuty v celkovej výške takmer 1,2 milióna eur.

Doteraz najvyššie postaveným voleným funkcionárom, ktorý bol potrestaný za korupciu, zostal niekdajší primátor severoslovenského mesta Čadca Jozef Pohančeník. Súdy ho potrestali za to, že v roku 2005 vzal vysoký úplatok za prísľub zabezpečiť rýchle preplatenie faktúr za výstavbu priemyselného parku.

Nepotrestané vraj zostáva aj plytvanie a machinácie pri čerpaní peňazí z európskych fondov. TIS pripomenula, že zo 121 rozsudkov ohľadom poškodzovania finančných záujmov EÚ sa žiadne netýkalo predstaviteľa štátnej správy ani samosprávy. Slovensko je pritom podľa Európskej komisie krajinou s druhým najvyšším počtom pochybení a podvodov pri čerpaní peňazí z únijných fondov. "Systémovým opatrením by bolo posilnenie nezávislosti polície a prokuratúry, aby korupčné trestné činy boli spravodlivo vyšetrované a následné aj trestané," uzatvára Peter Goliáš z Ineka.

 


Len nedávno, 20. novembra , 53 európskych organizácií bojujúcich proti korupcii prijalo tzv. Parížsku deklaráciu. Deklarácia sa obracia na európskych lídrov aby posilnili boj proti korupcii.

Parížska deklarácia vyzýva k:
-odstrašujúcemu potrestaniu zločinov korupcie až po odňatie slobody a finančné tresty a efektívnych systémov vymáhania majetku   
-zavedeniu cezhraničnej automatickej výmeny finančných informácií pre vyšetrovanie trestných činov korupcie zo strany orgánov činných v trestnom konaní   
- vytvoreniu vhodného nástroja na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni na ochranu ohrozených kľúčových svedkov pri trestných činov korupcie
- ďalšiemu posilneniu spolupráce a zdieľaniu informácií medzi orgánmi boja proti korupcii, policajným zborom a orgánmi dohľadu v Európe prostredníctvom novozavedeným komunikačných nástrojov v rámci platformy Europol.



Galéria

Korupcia v zdravotníctve Miera korupcie Korupcia

Nástroje k článku



ZDROJ: SITA, ČTK, TI
FOTO: thinkstock

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články