BRATISLAVA - Letné horúčavy so sebou prinášajú vážne zdravotné riziká, od malátnosti a bolestí hlavy až po celkové prehriatie organizmu, závraty a zvracanie. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) preto vydal komplexný manuál, v ktorom odborníci radia, ako minimalizovať vplyv vysokých teplôt na naše zdravie. Podľa hlavnej hygieničky SR Tatiany Červeňovej dokážeme dodržiavaním základných preventívnych pravidiel negatívne následky horúčav vo veľkej miere eliminovať.
Základom prežitia horúcich dní je priebežné dopĺňanie tekutín, pričom dospelý človek by mal v lete vypiť približne 2 až 3 litre vody denne. Toto množstvo sa zvyšuje pri fyzickej práci a nadmernom potení. Piť treba v menších dávkach a ešte pred tým, než vôbec pocítite smäd. Ideálna je čistá pitná voda alebo nízko mineralizované vody. Naopak, úplne by sme mali obmedziť alkohol, kávu, nápoje s obsahom chinínu a príliš sladené džúsy, ktoré podporujú vylučovanie vody z tela. Vhodné sú nápoje vlažné, nie ľadové.
Mimoriadnu pozornosť treba venovať dvom najzraniteľnejším skupinám – deťom a seniorom, ktorí majú oslabený pocit smädu. Malým deťom je potrebné vodu aktívne ponúkať. Starší ľudia navyše často trpia vysokým krvným tlakom, preto by sa mali vyhýbať minerálnym vodám s vysokým obsahom sodíka. Prechodne pre nich nie sú vhodné ani vysoko mineralizované vody (nad 500 mg/l).
Klimatizácia a pobyt vonku
Pri pobyte na priamom slnku sa snažte medzi 10. a 16. hodinou obmedziť pohyb vonku. Oblečenie voľte svetlé, vzdušné a z prírodných materiálov. Samozrejmosťou by mali byť slnečné okuliare s UVA a UVB filtrom, pokrývka hlavy chrániaca aj krk a krémy s vysokým ochranným faktorom (SPF). ÚVŽ SR dôrazne pripomína, že deti mladšie ako jeden rok by sa nemali slnečnému žiareniu vystavovať vôbec a deti ani zvieratá sa nesmú za žiadnych okolností nechávať v zaparkovanom aute.
Ak doma alebo v práci používate klimatizáciu, dbajte na to, aby rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nebol vyšší ako 5 až 7 stupňov Celzia. V opačnom prípade hrozí organizmu teplotný šok, oslabenie imunity, zápaly dutín, hrdla či bolesti kĺbov a trojklaného nervu. Prúd vzduchu by nikdy nemal smerovať priamo na ľudí. V aute sa odporúča klimatizáciu púšťať radšej len na 10 až 15 minút počas jednej hodiny a smerovať ju na čelné sklo alebo k nohám. Nezabúdajte ani na pravidelnú dezinfekciu výparníka a filtrov, kde sa kvôli vlhkosti radi držia plesne a baktérie.
Zásady bezpečného kúpania
Ak sa v lete chystáte schladiť na kúpaliskách či jazerách, myslite na to, že kúpanie je určené len pre zdravých ľudí s neporušenou pokožkou. Navštevujte len oficiálne monitorované lokality, ktorých stav a čistotu vody si môžete overiť na interaktívnej mape ÚVZ SR.
Do neznámej alebo očividne zelenej a zapáchajúcej vody nikdy nevstupujte. Do vody vchádzajte postupne, aby ste predišli prudkému ochladeniu organizmu, a po každom kúpaní sa dôkladne osprchujte čistou vodou a prezlečte do suchého oblečenia. Pre zachovanie hygieny na umelých kúpaliskách pred vstupom do bazéna vždy využite sprchu a prejdite brodiskom.
Odľahčite jedálniček a dajte pozor na „päť kľúčov“ v kuchyni
V lete organizmus nepotrebuje vytvárať teplo tak ako v zime, preto by strava mala byť ľahko stráviteľná a s nižšou energetickou hodnotou. Ťažké a mastné jedlá zaťažujú trávenie, spôsobujú únavu a ak si ich dáte na večeru, v kombinácii s teplom vám prinesú nekvalitný spánok. Odborníci odporúčajú jesť častejšie a v menších dávkach, pričom ideálnou voľbou sú zeleninové šaláty, hydina, ryby a ovocie s vysokým obsahom vody, napríklad červený melón.
Slnko navyše odčerpáva z tela antioxidanty, ktoré môžeme doplniť konzumáciou mrkvy, paradajok, jahôd či citrusov (vitamíny A, C, E a lykopén). Zástupkyňa hlavného hygienika SR Katarína Kubáni Kromerová zdôrazňuje, že v teplom počasí dramaticky stúpa riziko infekcií z potravín. Odporúča preto striktne dodržiavať päť základných kľúčov k bezpečnosti:
- Udržiavať čistotu rúk, náradia a pracovných plôch.
- Oddeľovať surové mäso a ryby od hotových pokrmov, aby nedošlo k prenosu baktérií.
- Dôkladne variť a ohrievať jedlo tak, aby teplota v jadre dosiahla aspoň 70 °C po dobu dvoch minút (šťava z mäsa musí byť číra, nie ružová).
- Skladovať potraviny pri bezpečnej teplote pod 5 °C alebo nad 60 °C a mrazené suroviny nikdy nerozmrazovať pri izbovej teplote, ale radšej pomaly v chladničke.
- Používať len zdravotne bezpečnú vodu a čerstvé suroviny, pričom netreba zabúdať ani na dôkladné umytie šupy melóna pred jeho rozrezaním.
Pri letnom grilovaní by sme mali mäso krájať na tenšie plátky, piecť ho pri miernejšej teplote a ideálne na hliníkových táckach. Tým sa zabráni odkvapkávaniu tuku do žeravého uhlia, pri ktorom vznikajú nebezpečné rakovinotvorné látky.
Opatrnosť je na mieste aj pri nebalenej zmrzline. Kupujte ju len tam, kde sú čisté povrchy, kde personál používa rukavice a kde porciovacie náradie nestojí v nádobe s nehybnou vodou, v ktorej sa masívne množia mikroorganizmy. Zmrzlina sa navyše nesmie predávať neskôr ako 24 hodín po zmrazení.
