BRATISLAVA - Slovenská republika čelí podľa najnovších ekonomických dát výraznému nárastu dlhodobej finančnej zraniteľnosti. Najnovšia výskumná štúdia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že hoci krajina v týchto dňoch nečelí bezprostrednej hrozbe štátneho bankrotu, kombinácia extrémneho starnutia populácie a neustáleho zadlžovania sa stáva neudržateľnou.
Z analýzy nezávislého rozpočtového orgánu vyplýva, že Slovensko je už vzhľadom na demografický vývoj „pristaré na vysoký dlh“. Analýza, ktorú vypracoval analytik RRZ Marek Rakús, prináša exaktné prepočty budúceho vývoja. Kým v roku 2010 bolo takzvané riziko neodvratného defaultu – teda pravdepodobnosť, že sa štát v budúcnosti nebude schopný vyhnúť bankrotu ani pri maximálnom úsilí – na úrovni zanedbateľných 0,3 %, v súčasnosti už táto hodnota podľa zistení rady dosahuje 10,9 %.
Slovensko tým prekročilo päťpercentnú hranicu, ktorú ekonómovia definujú ako bezpečnú zónu. Ak sa prístup k verejným financiám nezmení a legislatívne nastavenia politík zostanú v súčasnom stave, prognóza RRZ do budúcnosti je kritická. V horizonte roku 2040 riziko neodvratného bankrotu podľa modelu presiahne 50 %. Hlavným spúšťačom má byť nárast hrubého dlhu, ktorý by v základnom scenári dosiahol 108,6 % HDP.
Sme pristarí na vysoký dlh
Zásadným problémom Slovenska nie je podľa štúdie len samotná výška požičaných peňazí, ale demografická transformácia, ktorej krajina čelí. Starnutie populácie predstavuje dlhodobý a predvídateľný trend. Vyšší podiel starších ľudí v spoločnosti automaticky vyvoláva enormný tlak na štátne výdavky v podobe dôchodkov či zdravotnej starostlivosti.
Zároveň s tým klesá podiel ľudí v produktívnom veku, čo podľa RRZ znižuje schopnosť štátu generovať v budúcnosti primárne prebytky rozpočtu. Z analýzy vyplýva, že schopnosť štátu splácať svoje záväzky klesá úmerne s tým, ako ekonomika stráca produktívnu silu. Dlh, ktorý by bol pre krajinu s priaznivejšou demografickou štruktúrou relatívne bezpečný, sa v starnúcej spoločnosti stáva rizikovejším. Podľa prepočtov rady sa demografický tlak v modeli rizika prejavuje približne o 16 rokov skôr, než samotné starnutie dosiahne svoje absolútne maximum.
Spoliehať sa len na ekonomický rast už podľa RRZ nestačí
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v závere svojej správy upozorňuje, že súčasné nastavenie kormidla slovenskej ekonomiky nie je bezpečné. Pasívne očakávanie, že sa krajina z dlhov dostane vďaka priaznivému hospodárskemu cyklu a ekonomickému rastu, situáciu podľa analytikov nevyrieši.
Ak chce štát predísť scenáru, v ktorom už finančnému kolapsu nebude možné zabrániť, musí podľa odporúčaní RRZ stabilizovať rast verejného dlhu a prísne zosúladiť budúce výdavky s reálnymi možnosťami ekonomiky. V súčasnosti riziko bankrotu mierne tlmia len dostatočné likvidné finančné aktíva štátu a produktivita, no ich vplyv sa s narastajúcim dlhom postupne oslabuje.
Čo všetko nám hrozí pri štátnom bankrote?
Pod pojmom default alebo štátny bankrot si netreba predstaviť len okamžité zavretie úradov. Rozpočtová rada pripomína štyri základné formy, ako takýto stav v praxi vyzerá:
- Odklad splátok a predĺženie splatnosti: Zníži to okamžitý tlak na vládnu pokladnicu, no pre trhy je to jasný signál finančnej tiesne, čo okamžite zrazí rating krajiny.
- Zníženie hodnoty dlhopisov: Veritelia dostanú späť cenné papiere s nižšou čistou súčasnou hodnotou.
- Nominálny odpis istiny: Najtvrdšia forma bankrotu, akú zažilo napríklad Grécko v roku 2012, kedy súkromní investori museli odpísať viac ako polovicu hodnoty svojich pohľadávok.
- Vstup do záchranného mechanizmu (euroval, MMF): Krajina síce formálne dlhy spláca, no úplne stráca prístup na finančné trhy a kontrolu nad vlastnou politikou. Riadenie štátu a drastické škrty v rozpočte potom diktujú externí veritelia, čo v rokoch 2010 až 2013 zažili Írsko, Portugalsko či Cyprus.
