BRATISLAVA - Opaľovanie v soláriu bude dostupné len pre dospelých. Prevádzkovatelia po novom nebudú môcť poskytovať služby zamerané na opaľovanie kože umelými UV žiaričmi osobám mladším ako 18 rokov. Vyplýva to z novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorú v utorok podpísal prezident Peter Pellegrini.
„Výskumy dermatológov preukázali, že osoby, ktoré veľmi často používajú soláriá, majú dva- až trikrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny tohto typu (melanómu kože, pozn. TASR). Opaľovanie kože v soláriu z tohto dôvodu nie je vhodné pre niektoré citlivé skupiny populácie vrátane osôb mladších ako 18 rokov. Riziko je u populácie v tejto vekovej kategórii väčšie, keďže koža je v tomto veku omnoho tenšia a citlivejšia, pričom pokožka nie je schopná vyprodukovať dostatok pigmentu na zachytávanie lúčov UV žiarenia,“ priblížilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré úpravu predložilo.
Novelou sa zároveň dopĺňajú kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov a výživových doplnkov. „V rámci optimalizácie procesov verejného zdravotníctva sa ďalej vypúšťa povinnosť predkladať orgánu verejného zdravotníctva na schválenie zotavovacie podujatie a stanovuje sa pre organizátora tohto podujatia povinnosť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva oznámiť. Organizátor je naďalej povinný dodržiavať na účely ochrany zdravia všetky povinnosti v tejto oblasti, avšak vypustením povinnosti predkladať žiadosť na schválenie dôjde k zníženiu administratívneho zaťaženia žiadateľov,“ doplnilo ministerstvo.
Novela takisto do legislatívy dopĺňa viaceré epidemiologické pojmy potrebné na aplikáciu preventívnych a represívnych opatrení. Pribudne napríklad definícia pandémie. Novelou sa rovnako odstraňujú niektoré nedostatky v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Novela nadobudne účinnosť 15. júla.
Dovoz predmetov kultúrnej hodnoty
Prezident SR podpísal v utorok novelu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve. Informovali z prezidentskej kancelárie. Ministerstvo kultúry (MK) SR tak bude po novom vydávať licencie na dovoz predmetov kultúrnej hodnoty. „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť druhú fázu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z roku 2019, ktorá upravuje oblasť vstupu a dovozu tovaru kultúrnej hodnoty na úrovni EÚ,“ priblížil rezort kultúry, ktorý za úpravou stojí.
Novela ustanovuje aj spôsob vydávania dovozných licencií a predkladania vyhlásení dovozcu. Pred vydaním licencie si ministerstvo bude môcť vyžiadať odborné stanovisko od vybranej odbornej inštitúcie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, prípadne znalca v oblasti. „Tento postup v prípade potreby zabezpečí odborné posúdenie pôvodu a povahy predmetu kultúrnej hodnoty, a tým prispeje k dôslednej ochrane kultúrneho dedičstva,“ upozornil rezort. Colný úrad bude môcť oslobodiť od povinnosti predložiť dovoznú licenciu alebo vyhlásenie dovozcu. Urobiť tak bude môcť, ak pôjde o jeho prepustenie do colného režimu dočasné použitie na účely vzdelávania, vedy a výskumu atď. „Colný úrad však takýto dovoz povolí iba pre súkromné alebo polosúkromné zariadenia, ktoré budú zaregistrované v centralizovanom elektronickom systéme ICG,“ uvádza sa v legislatíve.
Novela takisto rozširuje okruh priestupkov a iných správnych deliktov o uvedenie nepravdivých informácií v žiadosti o dovoznú licenciu a predloženie nepravdivého vyhlásenia dovozcu. Takisto upravuje povinnosť predkladania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia SR a príslušného tlačiva miestne príslušnému colnému úradu. „S cieľom zjednodušenia postupu predkladania povolení a tlačív colnému úradu sa umožní vlastníkom a žiadateľom obrátiť na ktorýkoľvek colný úrad na území SR, čím sa dosiahne väčšia flexibilita, zníži administratívna záťaž a zrýchli celý proces,“ vysvetlilo ministerstvo. Novela nadobudne účinnosť 1. augusta tohto roka.
Podpísal zákon, týkajúci sa vydávania rozsudku pre zmeškanie
Súd bude mať po novom možnosť, nie povinnosť, vydať na pojednávaní rozsudok pre zmeškanie, ktorým vyhovie žalobe, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Obdobná možnosť sa zavedie aj pri neprítomnosti žalobcu. Vyplýva to z novely Civilného sporového poriadku, ktorú v utorok podpísal prezident SR Peter Pellegrini. „Súd bude disponovať diskrečnou právomocou posúdiť všetky relevantné okolnosti prípadu vrátane predchádzajúceho procesného správania žalovaného a na základe tohto posúdenia rozhodnúť, či sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo či je namieste pokračovať v konaní iným procesným postupom,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za úpravou stojí.
Túto zmenu odôvodňovalo tým, že doterajšia úprava, týkajúca sa rozsudkov pre zmeškanie, bola neprimerane prísna. „A to najmä v situáciách, keď sa v danej veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil a aktívne sa na nich zúčastnil, pričom k jeho neúčasti došlo len na jednom pojednávaní,“ argumentovalo. Novela prináša aj zmenu pri doručovaní rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ak ide o fyzickú osobu, ktorá nie je v konaní procesne zastúpená. Po novom sa v takýchto prípadoch nemá uplatňovať ustanovenie osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky. „Cieľom úpravy je posilniť procesné postavenie fyzických osôb bez odbornej pomoci, a to najmä s prihliadnutím na závažné procesné dôsledky, ktoré vydanie rozsudku pre zmeškanie pre žalovaného predstavuje,“ priblížil rezort. Doručovanie rozsudkov pre zmeškanie prostredníctvom elektronických prostriedkov sa zachová v prípadoch, keď je žalovaným štát, štátny orgán alebo právnická osoba.
Po novom sa tiež rozširuje osobitná ochrana v sporoch s ochranou slabšej strany aj o ochranu osôb zapojených do verejnej účasti. Prostriedky ochrany spočívajú v zavedení mechanizmu, ktorý umožní súdu v skorom štádiu zistiť, či žaloba nesmeruje k zastrašovaniu a odrádzaniu od verejnej účasti, a takúto žalobu urýchlene odmietnuť alebo zastaviť. Slabšia strana by tiež mohla žiadať súd, aby nariadil zloženie zábezpeky na náhradu škody alebo inej ujmy a preddavok na náhradu trov konania.
