BRATISLAVA - Do zdravotníctva išlo vlani rekordne veľa financií, no nárast kvality sme nepostrehli. Zhodnotil to exminister zdravotníctva a poslanec parlamentu Marek Krajčí z hnutia Slovensko. Zároveň sa podľa neho možno obávať, či budeme vedieť čerpať a využiť miliardu z eurofondov a plánu obnovy.
archívne video
"Vo verejnom zdravotnom poistení sme mali sedem miliárd eur. A ešte sa koncom roka aj dofinancovali poisťovne o ďalších 316 miliónov eur. Výsledkom je predpokladaný rekordný cash na účtoch súkromných poisťovní koncom roka. Nárast kvality sme však nepostrehli," skonštatoval.Krajčí negatívne vníma nárast poplatkov v ambulanciách lekárov. Zlepšenie nevidí ani pri čakacích lehotách na operácie. V tejto súvislosti pripomenul, že terajšia vláda posunula dátum zavedenia maximálnych čakacích dôb. "Vlády Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora nedokázali implementovať dobre pripravenú reformu zdravotnej záchrannej služby a pre jej odfláknutie nám hrozí prepadnutie financií z plánu obnovy," doplnil.
Skritizoval aj bývalého ministra Vladimíra Lengvarského, ktorého administratíva podľa neho "sabotovala nákup sanitiek rýchlej záchrannej služby pre štát z plánu obnovy". Za kontroverznú označil výzvu na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc z prostriedkov z plánu obnovy, v súvislosti s ktorou vedie Európska prokuratúra trestné stíhanie. Vyzdvihol však kategorizáciu inovatívnych liekov či rozbehnutie telemedicíny.
Rekordné investície
Poslanec zároveň ocenil, že sa v zdravotníctve plánujú rekordné investície a pripravujú sa výstavby nových nemocníc. Poukázal však na to, že sa nepodaril zvrátiť neúspech využitia financií z plánu obnovy na výstavbu novej národnej nemocnice v Bratislave. "Vláda Eduarda Hegera sa však pustila do výstavby koncových nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici. Musíme držať palce, aby sa alokované financie na tieto stavby podarilo vyčerpať, keďže časovo sú to veľmi ambiciózne projekty," poznamenal.
Okrem včasného plnenia míľnikov plánu obnovy je podľa neho prioritou tohto roku aj zmysluplne v sektore nasmerovať plánovanú miliardu eur naviac. "Žiaľ, skúsenosti z iných krajín hovoria jasne, že ak nie sú pripravené zmysluplné nástroje na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, veľký nárast financií do zdravotníctva sa stratí a pacienti nepocítia reálne zlepšenie zdravotnej starostlivosti," povedal. Upozornil na to, že v našom systéme, kde súkromníci generujú zisky, hrozí, že financie skončia aj v daňových rajoch. Kabinet by okrem toho podľa neho mal v roku 2024 implementovať zmeny, ktoré odsunul, ako napríklad zavedenie maximálnych čakacích dôb či identifikáciu pacienta čipom svojho občianskeho preukazu.
