BRATISLAVA - Obdobie zvýšenej inflácie donútilo Európsku centrálnu banku navýšiť kľúčové úrokové sadzby na dlhoročné maximá. Banky si tak požičiavajú rekordne draho, čo sa prejavilo aj na úrokoch zo spotrebných či hypotekárnych úverov. Horúcou témou sa tak v uplynulom období stala ziskovosť bánk. Je však v porovnaní s minulosťou či inými krajinami ziskovosť slovenských bánk skutočne privysoká? A aké dopady by malo špeciálne zdanenie bánk na slovenskú ekonomiku?
Aj napriek tomu, že banky sú zo zákona povinné dosahovať zisk a od roku 2010 do štátneho rozpočtu odviedli dane vo výške 2 miliárd eur, o časť svojich výnosov by mohli po novom prísť. Koncom minulého roka totiž zarezonoval návrh zákona, podľa ktorého by sa mali zisky bánk zdaňovať osobitným odvodom. Zaujímavé je, že návrh sa do parlamentu dostal iba dva roky potom, čo bol predchádzajúci bankový odvod zrušený.
Zisky pod priemerom regiónu
Pri detailnom pohľade na historickú ziskovosť slovenských bánk je však zrejmé, že aj napriek 14 percentnému nárastu neboli minuloročné zisky bánk po zohľadnení inflácie nadpriemerné. Podobne tomu bolo aj v prvej polovici tohto roku, kedy podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahlo 25 slovenských bánk zisky v hodnote 564,6 milióna eur, pričom na dani z príjmu zaplatili 152 miliónov.
„Na každej tisícke eur úveru, ktorý banky poskytli ešte pred siedmimi rokmi zarobili ročne v priemere 14 eur, vlani to bolo už len 10 eur. Len pre ilustráciu, ak by bola súčasná úroveň ziskovosti pri poskytovaných úveroch na úrovni spred desiatich rokov, v roku 2022 mali zarobiť o 300 miliónov eur viac,“ uvádza v správe Slovenská banková asociácia.
Ak chcú byť banky schopné napomáhať nevyhnutnému rastu slovenskej ekonomiky, musia zabezpečiť, aby ich ziskovosť bola v dlhodobom horizonte minimálne na úrovni 10 percent. Aktuálne však rentabilita kapitálu slovenského bankovníctva takéto hodnoty ani nedosahuje. Slovenský bankový sektor tak stále zaostáva v ziskovosti za bankami okolitých štátov a v regióne strednej a východnej Európy je aj naďalej pod priemerom.
Ziskovosť bánk nie je vysoká ani medzi sektormi
Ziskovosť slovenských bánk bola v roku 2022 v porovnaní s ostatnými odvetviami národnej ekonomiky dokonca pomerne nízka. Spolu s oblasťou dopravy a logistiky ako aj sektorom energií a ťažby si ako jediné tri oblasti pripísali jednocifernú percentuálnu návratnosť kapitálu. Naopak najziskovejšie boli spoločnosti pôsobiace v sektore hazardu, informačných technológií a finančného sprostredkovania.
Negatívne dopady osobitného odvodu
S rastúcimi úrokmi z pôžičiek bankám prirodzene stúpa zisková marža. To je však na úkor menšieho objemu poskytnutých úverov. Aj napriek tomu sa často stretávame s populistickými vyjadreniami politikov, ktorí označujú banky za inštitúcie s nekalými úmyslami nadmerného zárobku na slovenských domácnostiach a podnikoch. Počas minulého roka bol dokonca v parlamente predostretý návrh na zavedenie osobitného odvodu bánk.
Podľa vyjadrenia Slovenskej bankovej asociácie by však takýto krok neublížil iba bankovému sektoru ale celej slovenskej ekonomike. Špeciálne zdanenie by banky pripravilo asi o 1,125 miliardy eur ročne, ktoré by za iných okolností mohli využiť na poskytovanie úverov. Ak počítame s priemernou výškou hypotéky v hodnote 85 tisíc eur, k úveru na bývanie by sa nemuselo dostať až 13 200 domácností a rodín.
K zavedeniu osobitného odvodu bánk a jeho negatívnym dopadom na národné hospodárstvo sa nedávno vyjadrila aj Európska centrálna banka, ktorá zverejnila komentár k pokusom zaviesť špeciálne zdanenie v Španielsku. Zo stanoviska ECB vyplýva, že zavedenie odvodov, ktoré ohrozujú zdravie celého bankového sektora, by viedlo k predraženiu úverov pre firmy a domácnosti. Rovnako negatívny postoj zaujala ECB aj k snahám talianskej vlády, ktorá taktiež uvažuje o zdanení bánk.
Neisté vyplácanie sociálnej pomoci a dôchodkov
„Banky sú v súčasnosti tzv. katalyzátorom zmien súvisiacich s financovaním prechodu firiem na zelenú ekonomiku, a s dofinancovaním projektov z Plánu obnovy. Preto je nevyhnutné, aby banky neboli ohrozené osobitným odvodom,“ myslia si odborníci zo Slovenskej bankovej asociácie. Pevné zdravie bankového sektoru je dôležité aj vzhľadom na rozvoj našej ekonomiky. Práve banky totiž financujú skoro dve tretiny slovenského hospodárstva.
Nižšia výnosnosť bánk by tak mohla viesť k zníženému nákupu štátnych dlhopisov, pomocou ktorých vie vláda naplniť štátnu kasu. Ohrozené by tak v tomto prípade mohlo byť aj financovanie sociálnych balíčkov, platy učiteľov či lekárov ale aj vyplácanie 13. dôchodkov. Špeciálne zdanenie bánk by navyše negatívne pôsobilo na schopnosť bankového sektora pôsobiť stabilizujúco na celú ekonomiku, čo je dôležité najmä náročných časoch ako je obdobie ekonomického útlmu či zvýšenej inflácie.
Advertoriál pripravený v spolupráci so Slovenskou Bankovou Asociáciou.
