BRATISLAVA - Odborári na Slovensku by nemali volať po vyššej minimálej mzde. Problémom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zamestnanci na Slovensku majú spomedzi krajín V4 tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to aj napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. Upozornil na to analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak.
V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy za rok 2023. Za Českou republikou sme sa umiestnili pre silnejúci kurz českej koruny. "Ak by bol kurz 25 českých korún za jedno euro ako v minulosti, tak by Slovensko malo najvyššie náklady práce z krajín V4. Pričom je potrebné upozorniť, že v Česku je o štvrtinu vyššia priemerná mzda oproti Slovensku. A teda vzhľadom na výkon ekonomiky a mzdovú úroveň by mala aj minimálna mzda odrážať tento rozdiel," priblížil Chovanculiak.
archívne video Sociálni partneri po navýšení minimálnej mzdy: Zodpovedný sociálny dialóg má zmysel
Minimálna mzda rástla na Slovensku od roku 2013
Minimálna mzda rástla na Slovensku od roku 2013 až do súčasnosti dvakrát rýchlejšie ako produktivita práce a o 50 % rýchlejšie ako priemerná mzda. Štúdia Inštitútu finančnej politiky ukázala, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % medzi rokmi 2010 až 2018 prinieslo 14.000 ľudí bez práce, a to najmä v chudobnejších regiónoch. V danom období vzrástla minimálna mzda celkovo o 78 %.
"Tento rýchly nárast minimálnej mzdy sa odrazil aj v medzinárodnom porovnaní. V ukazovateli výšky minimálnej mzdy vzhľadom na úroveň priemerných miezd sa Slovensko dostalo na najvyššie priečky v Európskej únii," uviedol Chovanculiak.
