Piatok, 30. september 2022. Meniny má Jarolím, zajtra Arnold.

Rokovanie vlády: Výdavky na ZOH v Pekingu tvorili 1,7 milióna eur, odmeny boli 369-tisíc

Igor Matovič, Eduard Heger a Roman MikulecGaléria fotiek (1)
Igor Matovič, Eduard Heger a Roman Mikulec
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

BRATISLAVA - Výdavky spojené s účasťou Slovenska na zimných olympijských hrách (ZOH) v Pekingu dosiahli sumu 1 704 977 eur. Z toho 860 700 eur boli prostriedky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva, školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR, zvyšnú sumu 844 277 eur tvorili zdroje Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). Vyplýva to z informatívnej správy o účasti reprezentantov SR na XXIV. zimných olympijských hrách a XIII. zimných paralympijských hrách v Pekingu 2022, ktorú vládny kabinet vzal v stredu na vedomie.


Podľa zverejnenej tabuľky výdavkov na olympiádu tvorili ich najväčšiu časť (653 513 eur) náklady na dopravu, za ňou nasledujú náklady na oblečenie (554 668 eur) a športovú prípravu (295 394 eur). Okrem týchto výdavkov súvisiacich s účasťou na ZOH v Pekingu SOŠV vypláca úspešným športovcom a členom realizačných tímov odmeny (zo štátneho rozpočtu MŠVVaŠ SR a vlastných prostriedkov) za umiestnenie v celkovej výške 369 000 eur.

V prípade účasti športovcov a ich realizačných tímov na zimných paralympijských hrách (ZPH) boli predpokladané výdavky vo výške 1 098 600 eur. Pričom v roku 2021 bolo použitých 522 246 eur z príspevku rezortu školstva a viac ako 45 470 eur z vlastných zdrojov Slovenského paralympijského výboru (SPV). "Rok 2022 bol financovaný prevažne zo zdrojov MŠVVaŠ SR, ktoré poskytlo príspevok v sume 255 954 eur, ktorý bolo možné použiť na základe oprávnených výdavkov na dopravu do dejiska hier, oblečenie a zdravotnú starostlivosť. Zvyšné náklady v celkovej výške 82 917,01 eura financoval SPV z vlastných zdrojov," uvádza sa v predloženom materiáli z dielne rezortu školstva. Prvýkrát pri financovaní projektu ZPH nebolo zo strany MŠVVaŠ SR umožnené financovať z poskytnutého príspevku športovú prípravu, čo malo dosah na rozpočet samotného SPV. Celkové náklady boli nižšie o viac ako 192 012 eur oproti predpokladu, hlavne z dôvodu neorganizovania Slovak Meeting Point. 

Na základe dosiahnutých výsledkov slovenských reprezentantov na paralympijských hrách a v súlade so schválenými kritériami, poskytlo športovcom a realizačným tímom MŠVVaŠ SR príspevok na odmeny vo výške 390 910 eur. "Najväčšími položkami rozpočtu účasti na ZPH boli podľa predpokladov náklady spojené so zabezpečením leteckej prepravy, oblečenia, ubytovania, testovania a organizačné výdavky," dodáva sa v materiáli. 

ÚSŽZ v roku 2021 podporil 722 krajanských projektov 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) podporil v roku 2021 v rámci svojej dotačnej činnosti 722 krajanských aktivít v celkovej sume 4 737 073 eur. Vyplýva to zo Správy za rok 2021 o štátnej podpore vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, poskytnutej podpore a návrhu štátnej politiky voči krajanom na rok 2023. Dokument v stredu schválila vláda.

ÚSŽZ v materiáli konštatuje, že v roku 2021 pokračoval trend vysokého záujmu o finančnú podporu. "V riadnom kole bolo predložených 1096 žiadostí o dotáciu spolu v sume 8 699 660 eur a 158 žiadostí o mimoriadnu dotáciu s požadovanou sumou spolu 5 445 651 eur," informoval. Schválená podpora sa týkala najmä kultúrnych aktivít a vzdelávacích projektov, v menšej miere vydavateľskej činnosti a mediálnych aktivít.

Správa takisto informuje o vydávaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré krajanom zjednodušuje pobyt a prístup na slovenský pracovný trh. ÚSŽZ konštatuje, že v roku 2021 pokračovala v dôsledku pandemickej situácie tendencia zníženia počtu prijatých žiadostí o toto osvedčenie. "Úrad prijal 851 žiadostí o vydanie osvedčenia (1057 v roku 2020) a vydal 723 osvedčení. Z uvedeného počtu bolo najviac osvedčení vydaných žiadateľom - Slovákom zo Srbska (436) a z Ukrajiny (276)," konkretizoval ÚSŽZ. Doplnil, že v roku 2021 evidovali medzi zamestnanými v SR 3240 Slovákov žijúcich v zahraničí, drvivá väčšina bola zo Srbska a Ukrajiny.

Úrad v správe takisto uviedol, že v akademickom roku 2021/2022 prednášalo na univerzitách v 14 krajinách 21 lektorov slovenského jazyka a kultúry, na školách s vyučovacím jazykom slovenským pôsobilo 16 učiteľov slovenského jazyka a akademických predmetov. "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytlo v predchádzajúcom akademickom roku takisto vládne štipendiá pre 58 krajanov na denné štúdium na slovenských verejných vysokých školách," doplnil ÚSŽZ.

V správe oznamuje, že v roku 2023 sa plánuje spustenie online výučby slovenského jazyka, ktorú bude realizovať Metodické centrum pre zahraničných Slovákov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. "V priebehu roku 2023 by sa mala vyhodnotiť jej efektívnosť a rozhodne sa o ďalšom postupe," informuje ÚSŽZ.

V prípade návrhov štátnej politiky vo vzťahu ku krajanským komunitám avizuje tiež úsilie o rozvoj vzťahov a spoluprácu s novou slovenskou diaspórou s cieľom využiť jej záujem a potenciál v prospech rozvoja SR. Novú slovenskú diaspóru tvoria krajania, ktorí odchádzali do zahraničia po roku 1989 najmä za lepšími socioekonomickými podmienkami. Na rozdiel od komunít, ktoré sa tvorili v dávnejšej minulosti, nová slovenská diaspóra sa neinštitucionalizuje vo forme oficiálnych spolkov a združení, skôr sa združuje prostredníctvom kontaktu na sociálnych sieťach.

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články