Pondelok, 8. august 2022. Meniny má Oskar, zajtra Ľubomíra.

Je voda v studniach v okolí Bratislavy naozaj problémom? Odborníci dvíhajú varovný prst! PRAVDA o Žitnom ostrove

Galéria fotiek (10)
Zdroj: TASR / Pavol Ďurčo, Dano Veselský

BRATISLAVA - Posledné dni a týždne sa vo veľkom hovorí o tom, že studne v okolí Bratislavy nie sú zdravotne nezávadné a nie sú tak vhodné na pitie, ani na úžitkové účely, ako je polievanie a podobne. Ba čo viac, hovorí, sa, že problémom môže byť celý Žitný ostrov. Čo však na tieto problémy hovoria kompetentní, a to hygienici či envirorezort?


Celé to začala diskusia v Rovinke o kvalite podzemných vôd pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia. Tá sa uskutočnila v sobotu 4. júna v obci na tému (čistá) voda na Žitnom ostrove. Na nej zazneli z úst odborníkov a hydrológov informácie, že voda zo studní v obci blízko Bratislavy nie je vhodná na pitie, ani na polievanie záhrady. V podzemnej vode v Rovinke bola totiž odborným rozborom vody v roku 2020 zistená prekročená limitná hodnota látky vinycklorid alebo aj chlóretén. Táto jedovatá látka sa dostáva do ovzdušia a aj do vody vylúhovaním zo skládok odpadu a z priemyselných zdrojov. V organizme sa metabolizuje na chlóretylénoxid, ktorý sa rýchlo mení na chlóracetaldehyd a viaže sa na DNA. Je zodpovedný za karcinogenitu u človeka i zvierat.To mnohých miestnych obyvateľov vystrašilo. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave to povedal jasne. 

Je voda v studniach
Galéria fotiek (10)
Zdroj: BVS

Vodu z individuálnych studní považujeme za dlhodobo nevhodnú na pitné účely, varenie, prípravu stravy i osobnú hygienu respektíve z hľadiska uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti aj za zdravotne rizikovú. Čo sa týka využívania vlastných studní na závlahy a polievanie záhradiek, kontrola kvality vody na tento účel nie je v pôsobnosti regionálneho hygienika. Ich používanie je na vlastné riziko majiteľov individuálnych studní. Odporúčame ju využívať iba na polievanie okrasných rastlín a kultúr (trávniky, živé ploty), respektíve zeleninu konzumovať iba pri polievaní vodou z verejného vodovodu,“ povedala Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava. 

Je však obdobný problém v okolí Bratislavy problémom viacerých regiónov či celého Slovenska? V poslednom čase sa totiž hovorí, že najväčšia zásobáreň vody na Slovensku - Žitný ostrov, už nemusí mať tak kvalitnú vodu, ako v minulosti. Podľa hovorcu Úradu verejného zdravotníctva Mareka Eliáša sa odporúča nepoužívať vodu zo studne na pitie, osobnú hygienu či ako jediný zdroj na polievanie plodín. A to z dôvodu, že vo vode sa môžu nachádzať organické látky z výroby pesticídov a ich koncentrácia vo vode môže pri pravidelnom užívaní predstavovať isté zdravotné riziko.

Je voda v studniach
Galéria fotiek (10)
Zdroj: Facebook/Luboš Halama

"Obyvateľov celého Slovenska pravidelne vyzývame, aby na pitie, osobnú hygienu či zalievanie plodín využívali predovšetkým vodu z verejných vodovodov. Obyvatelia zásobovaní pitnou vodou z verejných vodovodov sa nemusia ničoho obávať, pretože voda z vodárenských zdrojov je ešte pred dodaním k spotrebiteľovi dodávateľom pitnej vody upravovaná tak, aby spĺňala požiadavky platnej národnej legislatívy. Z hygienického hľadiska je zásobovanie pitnou vodou z verejných vodovodov tou najbezpečnejšou formou zásobovania," vysvetlil Eliáš. Ako dodal, vysvetlenie tohto problému je jednoduché. Pod časťou územia je uložený odpad z výroby z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) a pri kolísaní hladiny podzemnej vody sa časť uloženého odpadu v tejto vode rozpúšťa, vo veľmi malých koncentráciách sa do vody uvoľňuje a znečisťuje ju. 

Istrochem
Galéria fotiek (10)
Istrochem
Zdroj: TASR

Stále je však na Slovensku množstvo obcí, ktoré nemajú napojenie na verejný vodovod. Podľa ministerstva životného prostredia je na Slovensku je väčšina obyvateľov zásobovaných pitnou z verejných vodovodov – a to takmer 89,3 % obyvateľov. Časť obyvateľov si buduje a využíva vlastné zdroje pitnej vody. Najčastejšie ide o domové studne, ktoré slúžia zvyčajne pre zásobovanie jednej, výnimočne niekoľkých domácností. Ako envirorezort dodal, za studne, a kvalitu vody v nich, sú zodpovední ich vlastníci. "Vlastníci často využívajú tieto studne napriek tomu, že voda v nej nebola nikdy skontrolovaná. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) disponuje iba údajmi o kvalite vody z verejných vodovodov. Obyvatelia Rovinky sú zásobovaní pitnou vodou z verejného vodovodu," upozornil odbor komunikácie envirorezortu. 

Pohľad na miesta v
Galéria fotiek (10)
Pohľad na miesta v katastri MČ Vrakuňa, kde sa pod terénom ukrýva skládka nebezpečných odpadov po bývalých CHZJD
Zdroj: SITA

Čo by podľa hygienikov mali robiť obyvatelia a vedenie týchto samospráv? "Každá obec musí podľa zákona o obecnom zriadení vytvoriť pre obyvateľov podmienky na zásobovanie zdravotne bezpečnou pitnou vodou a teda každý by mal mať možnosť sa pripojiť na vyhovujúci vodný zdroj – verejný vodovod. Pokiaľ obyvatelia nemajú pripojenie na verejný vodovod a sú nútení využívať individuálne zásobovanie pitnou vodou prostredníctvom studní, odporúčame, aby si majiteľ studne pravidelne overoval jej kvalitu akreditovaným laboratórnym rozborom. Studne sú súkromným vlastníctvom ich majiteľov, preto za kvalitu vody v studni zodpovedá samotný majiteľ studne a je na ňom, ako často si vykoná rozbor kvality vody," upozornil Eliáš. Ako dodal, ak ľudí zaujíma miera znečistenia podzemnej vody a či sa teda nachádzajú v oblasti zasiahnutej kontaminančným mrakom, je možné sa o týchto údajoch informovať na Ministerstve životného prostredia SR – Sekcia geológie a prírodných zdrojov.

voda z vodovodu
Galéria fotiek (10)
voda z vodovodu
Zdroj: iStock

Ministerstvo životného prostredia dodalo, že prioritou v oblasti zásobovania pitnou vodou je zvýšenie počtu zásobovaných obyvateľov z verejných vodovodov a zaistenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľov a životné prostredie. Avšak, stále cca 15 % obcí je bez verejného vodovodu. A keďže obyvatelia nemajú verejný vodovod, zásobovaní sú pitnou vodou z individuálnych domových studní, ktoré v mnohých prípadoch nespĺňajú požiadavky na kvalitu pitnej vody. 

"Strategickým dokumentom na podporu budovania verejných vodovodov je Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027. Obce môžu žiadať o podporu financovania projektov predovšetkým z Environmentálneho fondu," ozrejmil envirorezort. 

Je voda v studniach
Galéria fotiek (10)
Zdroj: TASR / Pavol Ďurčo, Dano Veselský

Ako uviedol, najčastejšími znečisťovateľmi vôd je ľudská činnosť, najmä poľnohospodárstvo, priemysel, areály skládok komunálneho a priemyselného odpadu a zároveň prítomnosť environmentálnych záťaží. "Príjem vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná, môže spôsobiť akútnym, neskorým alebo dlhodobým pôsobením poškodenie zdravia, resp. byť faktorom prenosu rôznych infekčných ochorení (črevné nákazy ako bakteriálna dyzentéria, vírusová hepatitída A, enterovirózy, parazitálne a iné ochorenia). Medzi najčastejšie prekročené ukazovatele kvality pitnej vody patria napríklad dusičnany, koliformné baktérie a pod. Zdroje pitnej vody pre verejné vodovody na Žitnom ostrove nie sú nateraz kontaminovanou podzemnou vodou z bývalej skládky CHZJD ohrozené," uzavrel Eliáš. 

Je voda v studniach
Galéria fotiek (10)
Zdroj: TASR / Pavol Ďurčo, Dano Veselský

Naopak, ministerstvo životného prostredia uviedlo, že v prípade domových studní neexistuje jednotný prehľad o dôvodoch znečistenia. Zdrojmi znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd sú podľa envirorezortu bodové zdroje – najmä sídelné aglomerácie, priemyselné prevádzky, skládky, environmentálne záťaže a banské odkaliská. "Ide aj o difúzne zdroje, najmä poľnohospodárstvo, neodkanalizované a nečistené splaškové vody z domácností. V prípade povrchových vôd ako významný vodohospodársky problém pretrváva organické znečistenie, znečistenie živinami a prioritnými a relevantnými látkami; v prípade podzemných vôd znečistenie dusíkatými látkami, pesticídnymi látkami a ostatnými nebezpečnými látkami," konštatovali odborníci. 

V prípade kvality vody vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú využívané na verejné zásobovanie, sú najčastejšími prekročenými ukazovateľmi mikrobiologické znečistenie, železo a mangán (menej dusičnany, sírany a amónne ióny). "Voda, ktorá pochádza z vodárenského zdroja, sa následne upravuje odpovedajúcim technologickým postupom a dezinfikuje sa, aby sa dosiahli požiadavky na kvalitu pitnej vody podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 247/2017 Z.z.," upozornili. 

Ilustračné foto
Galéria fotiek (10)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images/brebca

A čo Žitný ostrov?

Bratislava a jej širšie okolie (osobitne smerom Vrakuňa, respektíve Podunajské Biskupice a okolie Slovnaftu, ale aj Žabí majer a okolie Istrochemu) je kontaminované ešte z čias totality. Na spomínaných lokalitách sú kontaminované pôdy aj podzemné vody a obyvatelia, resp. užívatelia záhrad podľa envirorezortu túto situáciu životného prostredia dobre poznajú. Avšak, podľa ministerstva sa v prípade Žitného ostrova nedá hovoriť o globálnej kontaminácii podzemných vôd. 

"V rámci jednotlivých obcí je situácia odlišná. A znovu platí, že ide o dlhoročný stav - obce v prípadoch, kedy je pochybnosť o kvalite podzemnej vody o tomto obyvateľov upovedomili. Verejné autority (ako napr. hygienici) napriek tomu odporúčajú obyvateľom vykonávať periodický rozbor kvality vody v studniach. Počas leta túto službu ponúkne obyvateľom Žitného ostrova aj Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH)," uviedli z envirorezortu s tým, že o termíne budú pracovníci ústavu informovať MŽP.

Je voda v studniach
Galéria fotiek (10)
Zdroj: TASR / Pavol Ďurčo, Dano Veselský

Hovoriť o vode na Žitnom ostrove vo všeobecnosti ako o kontaminovanej by bolo podľa odborníkov zavádzanie verejnosti. Ako uviedli, kontaminované sú niektoré lokálne studne a podzemné vody v spomínaných častiach Bratislavy a jej okolia. Príčinou sú hlavne: stará environmentálna záťaž (lokálne skládky, ako napr. Vrakuňská), kontaminácia spôsobená používaním hnojív v poľnohospodárstve, alebo pozostatky chemických látok v pôde z nelegálnych skládok odpadu. Pod znečisťovanie podzemnej vody v oblasti Žitného ostrova sa výrazne podpisuje aj fakt, že v uvedenej oblasti je intenzívna zástavba, ale stavia sa aj bez potrebnej kanalizácie a čističiek. Už vybudované čistiarne odpadových vôd v niektorých lokalitách kapacitne nestíhajú čistiť množstvo vypúšťanej vody, ktorá tak môže presakovať do podzemnej vody.  

"Ministerstvo životného prostredia (MŽP) má Akčný plán ochrany vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova. Výsledkom bude zníženie rizík a postupné zbavenie sa znečistenia. Okrem toho bude MŽP financovať budovanie vodovodov a kanalizácií. Minulý týždeň MŽP zorganizovalo aj workshop pre starostov a ostatných zástupcov samospráv, ktorého cieľom bolo mobilizovať komunálnu sféru na podporu ochrany vôd a zdieľanie skúsenosti. Rezort životného prostredia sa zároveň sústredí na dokončenie rozostavaných projektov vodovodov a kanalizácií, kde budú mať prioritu vodohospodársky významné oblasti, a predovšetkým Žitný ostrov. Okrem tohto boli aj vo vládou prijatom Vodnom pláne Slovenska navrhnuté opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vodných útvarov, zamerané prioritne na poľnohospodárstvo a environmentálne záťaže," uzavreli. 

 

Je voda v studniach v okolí Bratislavy naozaj problémom? Odborníci dvíhajú varovný prst! PRAVDA o Žitnom ostrove

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články