BRATISLAVA - Viac ako polovica ľudí neočkovaných proti ochoreniu COVID-19 nie je chránená protilátkami. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sa realizovala vo viacerých lokalitách Slovenska takmer so 4000 účastníkmi. V štúdii skúmali len nezaočkovaných ľudí.
Zároveň pri polovici ľudí, ktorá protilátky mala, boli iba nízkej hodnoty. V utorok o tom informovala epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktorí sa na štúdii podieľali. Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. "Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú," uviedol.
Viac ako milión Slovákov je bez ochrany
Podľa matemarika Richarda Kollára ide o prvé kolo výsledkov, preto zverejnené čísla treba brať s rezervou. Väčšina testov bola urobená ešte predtým, ako v niektorých okresoch narástol počas tretej vlny, kedy dominoval delta variant, počet nových prípadov.
Bražinová uviedla, že cieľom štúdie bolo zistiť úroveň protilátok u neočkovanej populácie na Slovensku, aby sme vedeli, ako je populácia premorená (chránená pred možnou infekciou, pozn. red.).
Z ľudí, ktorí sa zúčastnili štúdie a mali symptomatický priebeh covidu, odhalili stredne vysoké až vysoké protilátky len u necelej polovice, informoval šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík.
"Veľmi zjednodušene, potenciálne milión alebo vyše milióna osôb na Slovensku nie je chránených či už očkovaním, alebo prekonaním," vysvetlil výsledky štúdie Mišík. Vo Veľkej Británii má protilátky až 95 percent ľudí, v iných krajinách dosahovali 75 percent.
Protilátky pri omikrone nebudú stačiť
"Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná," vysvetlil matematik Richard Kollár. Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť.
Z tých, ktorí COVID prekonali, až tretina nemá žiadne protilátky
Bražinová doplnila, že z ľudí, ktorí prekonali COVID bezpríznakovo, nemá až tretina vôbec žiadne protilátky. Kollár pripomenul, že z ľudí, ktorí sa počas delta vlny stretli s covidom a nie sú očkovaní má väčšina veľmi nízke hladiny protilátok na to, aby ich ochránili pred omikronom. "Najlepšie ich bude chrániť očkovanie," doplnil Kopáček.
Najvyššiu ochranu podľa neho majú ľudia, ktorí ochorenie prekonali a sú aj zaočkovaní, ide o tzv. hybridnú imunitu. Vo všeobecnosti podľa Kopáčka vychádza z predpokladu, že čím ťažší priebeh COVIDU, tým viac protilátok má človek. Odborníci predbežne zhodnotili, že vlna omikronu nebude bez problémov. "Vyzerá to, že sa nemocnice znovu naplnia, len to bude v kratšom čase," skonštatoval Kollár. Najviac obáv vyvoláva to, že by boli lekári nakazení v čase, keď bude najväčší nápor na nemocnice.
Vzorky zozbierali od ľudí nad 12 rokov v niekoľkých okresoch
Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.
Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec v populácii od 12 rokov. Účasť bola dobrovoľná. Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia COVID-19.
Veľké množstvo ľudí nechárni ani prekonanie, ani očkovanie
Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Mateja Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie COVID-19 so symptomatickým priebehom. "Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred COVID-19 ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia," zhodnotil. Pri bezpríznakových pacientoch tretina nemala žiadne protilátky.
Štúdia sa uskutočnila v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.
